Ak človek priberá v oblasti brucha, zle spí, cíti únavu alebo má chuť na sladké, algoritmy mu veľmi rýchlo ponúknu vysvetlenie: má vysoký kortizol. Lenže medzi zvýšením kortizolu pri strese a ochorením, pri ktorom organizmus produkuje tohto hormónu priveľa, je zásadný rozdiel. „Pre život človeka je v každom prípade nevyhnutný. Bez kortizolu nie je možné prežiť,“ zdôrazňuje prednostka I. internej kliniky Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach prof. MUDr. Ivica Lazúrová, DrSc., FRCP. „Ak by človeku napríklad museli odstrániť obe nadobličky, kortizol musí každý deň dostávať vo forme liekov,“ vysvetľuje.Kortizol zasahuje prakticky do všetkých dôležitých metabolických procesov v tele. Podieľa sa na regulácii krvného tlaku, metabolizme glukózy aj rovnováhe elektrolytov. Jeho tvorbu pritom riadi komplikovaný systém medzi hypotalamom, hypofýzou a nadobličkami. „Áno, patrí medzi takzvané stresové hormóny. To však automaticky neznamená, že nám škodí. Keď sa dostaneme do stresovej situácie, jeho hladina sa prirodzene zvýši. Organizmus tým mobilizuje svoje zdroje, aby situáciu zvládol. Po odznení stresu sa hladina postupne vracia k normálu,“ vysvetľuje fungovanie hormónu profesorka Lazúrová s tým, že prechodné stresové zvýšenie kortizolu v krvi nespôsobuje človeku ochorenie. „Skôr naopak, pomáha mu, aby stres prežil,“ dodáva. Aj preto je podľa nej zavádzajúce hovoriť o kortizole iba ako o hormóne, ktorý treba znižovať.
Patologická nadprodukcia je zriedkavá
Problém internetových zoznamov príznakov spočíva navyše v tom, že s vysokým kortizolom spájajú ťažkosti, ktoré môže mať človek z desiatok iných dôvodov. Únava, zmeny nálady, nespavosť, priberanie či nafukovanie samy osebe nedokazujú, že nadobličky produkujú priveľa kortizolu. Skutočne patologická a dlhodobá nadprodukcia kortizolu sa označuje ako hyperkortizolizmus, respektíve Cushingov syndróm. A ide o veľmi zriedkavé ochorenie. „Typický obraz Cushingovho syndrómu vyzerá inak než neurčité internetové ‚mám stres a rastie mi brucho‘. Objavovať sa môže výraznejšie ukladanie tuku najmä v oblasti trupu a brucha, vysoký krvný tlak, poruchy metabolizmu cukrov až diabetes 2. typu, fialové strie na bruchu alebo stehnách či zmeny hladín elektrolytov, napríklad pokles draslíka,“ hovorí odborníčka, podľa ktorej pritom človek nemusí celkovo vôbec priberať. „Končatiny pri Cushingovom syndróme bývajú obvykle tenké,“ dodáva. Diagnostiku tohto ochorenia podľa nej navyše komplikuje fakt, že viaceré prejavy Cushingovho syndrómu sa podobajú na oveľa bežnejší metabolický syndróm. Ten zahŕňa nadváhu alebo obezitu, poruchu metabolizmu cukrov a tukov či vysoký krvný tlak. V populácii je navyše veľmi častý.
Rozdiel je v príčine
„Kým metabolický syndróm úzko súvisí predovšetkým so životným štýlom, nadmerným energetickým príjmom, vysokým príjmom cukrov a tukov a nedostatkom pohybu, Cushingov syndróm je zriedkavá hormonálna choroba,“ vysvetľuje endokrinologička, podľa ktorej príčinou môže byť napríklad nadmerná produkcia kortizolu nádorom nadobličky alebo nádor hypofýzy, ktorý prostredníctvom hormonálneho riadenia núti nadobličky produkovať priveľa tohto hormónu. „Podobný klinický obraz sa však môže objaviť aj u ľudí, ktorí sú dlhodobo liečení kortikoidmi, napríklad pri niektorých reumatických alebo iných autoimunitných ochoreniach,“ dodáva. Ak lekár potrebuje metabolický syndróm odlíšiť od skutočného Cushingovho syndrómu, nestačí sa pozrieť na človeka ani vykonať jeden jednoduchý odber krvi. Potrebné sú špecifické hormonálne, takzvané dynamické testy, ktoré realizuje endokrinológ.
Stres automaticky „neurobí kortizolové brucho“
Jedným z najrozšírenejších tvrdení na sociálnych sieťach je údajné „kortizolové brucho“. Predstava je jednoduchá: človek je v strese, kortizol stúpa a tuk sa začne ukladať okolo pása. Takto priamočiaro však ľudský organizmus podľa odborníčky nefunguje. Ako upozorňuje profesorka Lazúrová, prechodné zvýšenie kortizolu pri strese, dokonca ani pri opakovanej stresovej záťaži, samo osebe nevedie k patologickému ukladaniu tuku v bruchu.
Čo všetko môže viesť k zvýšenej hladine hormónu?
Vyššia hladina kortizolu navyše automaticky neznamená Cushingov syndróm. Môže sa objaviť napríklad pri depresii, nadmernom užívaní alkoholu, obezite či metabolickom syndróme. Lekári vtedy hovoria aj o funkčnom hyperkortizolizme. „Len endokrinologické vyšetrenie dokáže rozlíšiť, či ide o skutočnú patologickú nadprodukciu hormónu, napríklad nádorom, alebo o reakciu organizmu sprevádzajúcu iné ochorenie či stav. A práve to je dôvod, prečo samotné číslo z laboratória bez ďalšieho kontextu veľa nehovorí,“ objasňuje lekárka, ktorá je zároveň hlavnou odborníčkou Ministerstva zdravotníctva SR pre internú medicínu. Reaguje tým na dnes populárne preventívne kontroly hladiny kortizolu, keď si človek nechá ráno odobrať krv, dostane výsledok a ak uvidí vyššie číslo, začne hľadať spôsob, ako ho znížiť. Podľa profesorky Lazúrovej však jedna hodnota ranného kortizolu nie je dôkazom jeho nadprodukcie. „Ak príde pacient ráno do ambulancie a samotný odber krvi je preňho stresom, bude mať hladinu kortizolu vysokú. Neznamená to však, že má dlhodobo zvýšenú jeho produkciu,“ vysvetľuje. Preto sa diagnóza Cushingovho syndrómu nikdy nestavia na jednom náhodnom odbere. Ak existuje skutočné podozrenie, endokrinológ používa ďalšie vyšetrenia a dynamické hormonálne testy.
Ani domáci test zo slín diagnózu neurčí
Podobný problém sa týka aj domácich testov. Jednorazová vzorka moču nedokáže ukázať celkovú dennú produkciu hormónu. V klinickej praxi sa preto pri určitých vyšetreniach používa 24-hodinový zber moču. Kortizol dnes rovnako možno zisťovať aj zo slín. Slinný kortizol môže mať význam napríklad pri hodnotení jeho nočného poklesu, pretože za normálnych okolností má byť jeho hladina okolo polnoci veľmi nízka. Ani jednorazovo vyšší výsledok zo slín či moču nameraný doma však podľa profesorky Lazúrovej nemožno interpretovať ako dôkaz nadmernej sekrécie kortizolu. „Ak má vzniknúť diagnóza, človek potrebuje komplexné endokrinologické vyšetrenie.“
Kedy teda má zmysel kortizol vyšetrovať?
Určite nie preventívne preto, že sme unavení alebo máme stresujúce obdobie. „Vyšetrenie má medicínsky význam predovšetkým vtedy, keď existuje podozrenie na nadmernú alebo nedostatočnú tvorbu kortizolu v dôsledku patologických zmien. Pri podozrení na Cushingov syndróm môže prvé podozrenie vysloviť všeobecný lekár, internista, diabetológ alebo endokrinológ. Dôvodom môžu byť typické klinické príznaky, ale napríklad aj náhodný nález patologického útvaru na nadobličke pri CT vyšetrení,“ objasňuje endokrinologička. Vtedy nasleduje endokrinologická diagnostika. Časť testov možno podľa nej vykonať aj ambulantne, pri vážnejšom podozrení sú však niekedy potrebné vyšetrenia počas hospitalizácie.
Nedostatok kortizolu je život ohrozujúci
Internet väčšinou rieši, ako kortizol znižovať. Existuje však aj opačný a potenciálne veľmi nebezpečný stav. „Pri hypokorticizme, napríklad pri Addisonovej chorobe, nadobličky nedokážu produkovať dostatok kortizolu. A práve tu sa ukazuje, aký dôležitý je tento ‚nenávidený‘ hormón v skutočnosti. Bez liečby môže byť nedostatok kortizolu totiž život ohrozujúci,“ upozorňuje lekárka. Medzi príznaky tohto stavu podľa nej patria výrazná únava a slabosť, nízka hladina cukru a sodíka v krvi, nízky krvný tlak či typické hnedasté sfarbenie kože. Pacienti potrebujú celoživotnú starostlivosť endokrinológa a náhradu chýbajúceho hormónu. Snaha znižovať kortizol za každú cenu preto z medicínskeho pohľadu nedáva zmysel.
Keď je kortizol vyšší, treba hľadať príčinu
Ani pri funkčne zvýšenom kortizole nie je cieľom „liečiť číslo“ na teste. Ak je jeho zvýšenie dôsledkom iného problému, treba sa podľa odborníčky zaoberať predovšetkým jeho príčinou. Profesorka Lazúrová v tejto súvislosti uvádza príklad nadmerného príjmu alkoholu. Pri takzvanom alkoholovom pseudocushingovom syndróme vedie k normalizácii kortizolu predovšetkým abstinencia. Podobne je to pri obezite a metabolickom syndróme. V tukovom tkanive totiž dochádza k premene neaktívneho kortizónu na aktívny kortizol. Redukcia hmotnosti a množstva tukového tkaniva preto môže túto premenu obmedziť a hladinu kortizolu znížiť. Na internete sa pritom v súvislosti s kortizolom často spomínajú rôzne výživové doplnky, napríklad ashwagandha. Niektoré štúdie síce naznačujú, že môže ovplyvniť hladinu kortizolu a pôsobí ako adaptogén, teda môže pomáhať organizmu lepšie reagovať na stres, podľa profesorky Lazúrovej však treba správne chápať, čo takýto výsledok znamená. „Ak po zlepšení zvládania stresu kortizol poklesne, nejde o ‚liečbu vysokého kortizolu‘, ale skôr o prejav lepšej adaptácie organizmu na stresovú záťaž.“
Fotogaléria
.jpg)
