Existujú dve moje podoby, ktoré ostatní takmer nikdy nevidia. Buď preto, že sa nehodia do obrazu, ktorý o mne majú, alebo preto, že nezapadajú do ich vopred vytvorenej predstavy o tom, aká by som mala byť. Chloé mimo televízie je celoživotná vášnivá jazdkyňa a trénerka koní. Získala som niekoľko národných titulov a reprezentovala Austráliu na svetovom finále Extreme Cowboy v Texase. Dnes trénujem stredoveké jazdectvo, prácu so zbraňami a lukostreľbu z konského chrbta. Chloé mimo televízie je tiež potápačka, ktorej najobľúbenejšou vecou na svete je potápanie s tigrovanými žralokmi. Mám dvadsať domácich zvierat, milujem počítačové hry, umenie a zbieram kartičky Pokémonov. A potom existuje ešte jedna moja verzia. Po dlhých dňoch na pľaci sotva dokážem fungovať. Manžel ma niekedy musí osprchovať, obliecť aj nakŕmiť. Keď zídem z pódia, nie som schopná hovoriť niekedy aj celé dni. Už roky som nezažila deň, keď by moja bolesť klesla pod sedem z desiatich. A každé ráno sa musím vedome rozhodnúť, že sa zobudím a vstanem... Ľudia skrátka vidia konečný výsledok. Nevidia však, akú nesmiernu cenu ma stojí výkon, ktorý k nemu vedie.
Pamätám si, že už od detstva ste museli o prežitie každého ďalšieho dňa bojovať. Vystriedali ste viacero škôl, pretože nedokázali reagovať na vaše potreby. Kedy ste si prvýkrát uvedomili, že svet je nastavený pre ľudí, ktorých myseľ funguje inak ako vaša?
Vedela som to celý život. Už v škôlke som bola odlišná od ostatných detí. Nevedela som, ako sa s nimi mám hrať, tak som sa radšej rozprávala s učiteľmi. Alebo so slimákmi či vtákmi. A čím som bola staršia, tým boli tie rozdiely viditeľnejšie. Deťom totiž ešte dovolíme byť čudnými. Ale tínedžerom už veľmi nie.
Myslím, že ste touto vetou doslova trafili klinec po hlavičke. Nakoniec ste z bežnej školy odišli. Ako ste totiž skonštatovali, pokračovanie v nej mohlo byť pre vás doslova nebezpečné. Prečo?
V deň, keď som od lekárov dostala diagnózu autizmu, povedala moja psychologička rodičom, že ak ma ešte v ten deň zo školy nevezmú, dcéru už možno dlho mať nebudú. A som presvedčená, že mala pravdu. Tá škola bola naozaj absolútne príšerná. A veľmi často taká býva bežná škola pre všetky deti, ktoré sa jednoducho nezmestia do systému.
Možno práve teraz sedí niekde v slovenskej triede dieťa, ktoré prežíva niečo podobné. Nedokáže sa zaradiť, hluk ho vyčerpáva, nerozumie nepísaným spoločenským pravidlám, možno odmieta chodiť do školy – a pritom ešte ani samo nevie vysvetliť prečo. Čo by ste odkázali učiteľom takýchto detí?
Buďte ich parťákom. Ja som na všetkých školách, ktorými som prešla, mala takú učiteľku len jednu, ale do smrti na ňu nezabudnem. Volala sa Wendy a učila ma vo štvrtom ročníku. Nikdy sa ku mne nesprávala ako k pokazenému kusu, ale presne podľa toho, ako to moje vnútro potrebovalo. Každú obednú prestávku ma nechala sedieť vo svojej kancelárii a rozprávať jej o mojich nevšedných záujmoch. Niekedy mi dokonca priniesla svojho psa. Vedome ma nikdy neposadila vedľa detí, ktoré ma šikanovali. Stále ma povzbudzovala, aby som sa prihlásila na každé školské predstavenie a športovú akciu. A celý čas pri mne čakala. Pri školských projektoch mi dovolila písať práce o veciach, ktoré ma zaujímali. A keď mi v škole bolo tak zle, že som tam ani nechcela chodiť, vždy, keď som sa nakoniec predsa len vrátila, privítala ma objatím a slovami: „Chýbala si mi.“ Wendy bola pre mňa tým, čím bola slečna Honeyová pre Matildu Wormwoodovú v knihe Matilda od Roalda Dahla. Myslím, že každé dieťa potrebuje niekoho takého.
Tú knihu som čítala a pamätám si, že Matilda bola mimoriadne inteligentné, zvedavé dievča, ktoré vyrastalo v rodine, kde jej nerozumeli a jej schopnosti skôr zosmiešňovali, akoby ju podporovali. Viem si predstaviť, že ste sa v nej ako malé dievčatko videli. Keby ste si dnes mohli vedľa neho sadnúť a vysvetliť mu, prečo je iné než ostatní, čo by ste mu povedali?
Tvoja odlišnosť je kúzlo. Nikdy nedovoľ nikomu, aby ho v tebe zadusil.
Celý rozhovor s Chloé Hayden – aj o diagnóze autizmu a ADHD, šikane, zákulísí nakrúcania, živote s chronickou bolesťou, temnej stránke sociálnych sietí či o tom, prečo svoju odlišnosť odmieta vnímať ako prekliatie – nájdete v aktuálnom tlačenom vydaní magazínu Moje zdravie.
Fotogaléria
.jpg)
