Dominika Jureňa so svojimi troma deťmi na pohovke
DOMINIKA JUREŇA je dnes trojnásobnou mamou. Po náročnom období okolo predčasného narodenia najmladšieho syna Šimonka je pre ňu najdôležitejšie, že sú všetci spolu a zdraví.
(zdroj: Archív D. J. )
„Lieky mi mali zabrať približne do hodiny. Nezabrali však ani po troch. Naopak, kontrakcie silneli, trvali dlhšie a prichádzali v čoraz kratších intervaloch,“ opisuje hodiny a minúty pred pôrodom dnes už trojnásobná mama, ktorá okamžite vedela, že niečo nie je v poriadku. Každý z jej troch pôrodov sa začal spontánne. Pri najstaršom Miškovi mala kontrakcie dvanásť hodín, pri dcére Izabelke päť a teraz so Šimonkom to trvalo už osem hodín. „Vždy som sa najskôr snažila porodiť prirodzene,“ spomína Dominika, ktorá bola tentoraz už týždeň pred pôrodom hospitalizovaná v nemocnici pre stenčenú jazvu po predchádzajúcich sekciách a menšie množstvo plodovej vody. „Vedela som, že v hre je riziko ruptúry maternice,“ nadýchne sa. Ku kontrakciám sa navyše postupne pridávala aj silná bolesť v oblasti starej jazvy. „Stále som však dúfala, že k tomu najhoršiemu nedôjde a Šimonka porodím vaginálne. Lekári ale nakoniec už ďalej nemohli čakať a museli ma okamžite operovať,“ spomína speváčka. V tej chvíli podľa vlastných slov nerozmýšľala ani sekundu nad sebou. „Myslím si, že väčšina mám v podobnej situácii rieši iba jednu vec: Bude moje dieťa v poriadku?“

Keby jej telo zvládlo udržať ho v brušku...

Počas sekcie bola síce pri vedomí, rovnako ako pri prvých dvoch pôrodoch. Mala však v sebe toľko liekov, že si z nej veľa nepamätá. „Ale ten pocit, keď som sa vrátila po pôrode do prázdnej izby, bez malej detskej postieľky, bolel. Ťažko sa to však vysvetľuje iným. Ťažko sa opisuje trauma, ktorú žena zažije, keď porodí dieťa a namiesto toho, aby jej ho ukázali, utekajú s ním preč, aby ho pripojili na kyslík a hadičky, aby prežilo…,“ opisuje Dominika vlastné pocity. Bola však šťastná, že svoje dieťa aspoň hneď po príchode na svet počula zaplakať. A od lekárov sa dozvedela, že je v rámci možností v poriadku. Aj keď… Keby jej telo zvládlo udržať ho v brušku ešte zopár týždňov, nič z tých ťažkostí, s ktorými bojuje, by možno nemusela mať – spomína na myšlienky, kvôli ktorým jej bolo do plaču. „Bol to skrátka taký slzavý týždeň,“ pokúsi sa ale nakoniec o úsmev. Jej strach sa totiž už vtedy miešal s dojatím, výčitky s úľavou… Najdôležitejšie bolo, že ich chlapček žil. Aj keď odísť domov bez neho bolelo. Kým ju prepustili po pár dňoch, Šimon ešte niekoľko dní musel bojovať v inkubátore. „Myslím, že každej mame v takejto situácii láme srdce pozerať sa doma v noci do prázdnej postieľky a odsávať si mlieko, ktoré svojmu dieťaťu musí nosiť do nemocnice.“

Dominika Jureňa klokankuje predčasne narodeného syna Šimonka v nemocnici
Jedny z najťažších chvíľ prežila speváčka pri svojom predčasne narodenom synovi v nemocnici. Blízkosť mamy bola pre malého Šimonka nesmierne dôležitá. ALT text:
(zdroj: Archív D. J. )

Ešte ani pôrod nemáte prirodzený…!

Po dvoch týždňoch boli však konečne všetci spolu – veľká päťčlenná rodina. Konečne bolo všetko tak, ako plánovali, túžili, chceli. „Bol to splnený sen,“ cítiť z Dominiky stále dojatie. Ani si to neuvedomovala, ale úsmev sa doslova zabýval na tvári. Nie preto, že by rana na podbruší nebolela a že by jej každý pohyb v momente  nepripomenul, čo má za sebou, ale preto, že bola šťastná a vďačná za tri zdravé deti. A potom prišla správa na sociálnej sieti. „Dobrý deň, Dominika,“ začala istá Janka na prvý pohľad slušne. Stačilo však niekoľko ďalších viet a zdvorilý pozdrav sa zmenil na spŕšku jedu. „Napísala mi, že jej občas na sociálnej sieti vyskočia moje ‚dokonalé príbehy zo života‘. Vraj sa dobre zasmiala na mojich slovách, že máme odžité na tri životy. ‚NAOZAJ?‘ spýtala sa posmešne. Potom začala vymenúvať, čo všetko som podľa nej zrejme nezažila – že som nemala problém otehotnieť, že som nepotratila vo vysokom štádiu tehotenstva a neriešila ťažkú chorobu v rodine. A napokon prišla veta, ktorá zabolela: ‚Aké vy už len máte trápenie – kríž v živote? Ešte ani pôrod nemáte prirodzený…!‘“

Všetko tak páli, reže a ťahá

„Niekedy mám pocit, že materstvo sa zmenilo na súťaž v tom, kto to má ťažšie,“ rozmýšľa nahlas speváčka. Žena, ktorá porodila prirodzene, je totiž podľa komentárov iných vraj viac ženou než tá po sekcii. Mama nespavého a uplakaného dieťaťa je údajne väčšou matkou ako žena, ktorej dieťa pokojne spí. A keď sa niekto na fotografii usmieva, automaticky to znamená, že nezažil nič zlé... „Sekcia je pritom veľká operácia, pri ktorej vám otvoria sedem vrstiev brušnej steny, aby mohlo bábätko prísť na svet. Je smutné, ak si niekto myslí, že je to ‚bez bolesti‘,“ podotkne mladá žena, ktorá vie, čo hovorí. „Keď začne odznievať anestézia, prídu bolesti, ktoré sa slovami opisujú len ťažko. Mám vysoký prah bolesti, no každá sekcia bola pre mňa extrémne bolestivá,“ hovorí Dominika s tým, že niekoľko hodín po tom, čo ženu zašijú, ju postavia na nohy. „To bolo pre mňa vždy jedným z najhorších okamihov. Až vtedy som totiž zistila, pri koľkých obyčajných pohyboch človek používa brušné svaly. Pri vstávaní z postele, sadaní na stoličku, chôdzi, kašli, smiechu či obyčajnom narovnaní tela,“ opisuje. Všetko tak páli, reže a ťahá. „Prvé dni chodíte v predklone, pretože sa nedokážete vystrieť. Do toho sa zavinuje maternica a bolesti sa navzájom prekrývajú. A bežné lieky proti bolesti, lebo iné si ako dojčiaca mama nemôžete dať, proti tomu veľa nezmôžu. Na stupnici od jeden do desať ich možno stiahli z desiatky na osmičku,“ dodáva. 

Dula a laktačná poradkyňa Majka Stanková: Pôrod nemusí byť iba bolesť a strach
Odporúčame

Dula a laktačná poradkyňa Majka Stanková: Pôrod nemusí byť iba bolesť a strach

Porodila štyroch vlastných synov a do pôrodnice sa vracia už dve desaťročia stále znova. Ako totiž hovorievala jej babička – nie je nič krajšie ako rodiť deti. A tá ako pôrodná asistentka vedela svoje. Majka Stanková už len ako sprievodkyňa tehotenstvom, pôrodom a rodičovstvom, dula a laktačná poradkyňa vykročila v jej šľapajach. A snaží sa budúcim mamám ukázať, že babička mala pravdu.

Čítať článok

Som na svoje telo hrdá

A popri tom všetkom, ako speváčka pripomína, ste mama a vaše deti, nielen to najmenšie, vás potrebujú. „Nemôžete vyhlásiť, že ste po veľkej operácii a teraz budete niekoľko týždňov iba oddychovať,“ usmeje sa. Keby to nebolo boľavo pravdivé, tak je to totiž azda aj vtipné. Tri cisárske rezy za menej než štyri a pol roka sú pre telo jednoducho obrovskou záťažou. Dominika má dodnes zrasty a jazva reaguje na zmeny počasia. „Napriek tomu som na svoje telo hrdá – že to všetko zvládlo.“ O to viac zabolí, keď potom príde niekto cudzí a povie žene po cisárskom reze priamo do tváre, či bol naozaj nutný. „Akoby sme o tom rozhodovali my. Najviac podobných otázok pritom kladú ženy, ktoré ešte nerodili alebo porodili prirodzene bez komplikácií. A zrazu sú z nich odborníčky na telo a zdravotnú dokumentáciu iných. Je to absurdné. A v šestonedelí ešte aj nebezpečne necitlivé. Žena je totiž po pôrode fyzicky oslabená, hormóny pracujú... Sama si možno vyčíta, že jej telo ‚nezvládlo‘ to, čo od neho očakávala. Nehovoriac o tom, že v skutočnosti s vami nikto nebol, nepozná vás a netuší nič o stave vašom ani vášho dieťatka...“ 

Tri deti Dominiky Jureňa ležia spolu a pozerajú do objektívu
Miško, Izabelka a najmladší Šimonko – tri deti, kvôli ktorým DOMINIKA hovorí, že za každou z jej troch jaziev po cisárskom reze je jeden život.
(zdroj: Archív D. J. )

Tri jazvy 

Jureňovci sa neskôr dozvedeli, že sa u Šimonka v brušku rozbiehala infekcia, ktorú testy nedokázali zachytiť. „Ak by sa pôrod nespustil spontánne, je možné, že by lekári o niekoľko dní museli pristúpiť k sekcii aj tak. Infekcia dieťaťa v maternici je totiž nebezpečná a nie vždy skončí šťastne,“ odhaľuje podrobnosti Dominika, podľa ktorej predčasný pôrod synovi zrejme zachránil život. „Dnes krásne rastie a dobieha svojich rovesníkov. A my sa postupne zohrávame ako päťčlenná rodina,“ zalesknú sa jej oči. Tentokrát už definitívne iba dojatím. K tomu, čo bolo, sa už nemá podľa nej význam vracať, dokonca nemá potrebu ani vysvetľovať niekomu na sociálnej sieti, či dosť trpela. „Za tie roky na očiach verejnosti som pochopila, že niektorí ľudia vám neporozumejú, ani keby ste sa rozkrájali. O tejto téme však hovorím kvôli iným ženám. Kvôli tým, ktoré sa pozerajú na svoju jazvu a stále v nej vidia vlastné zlyhanie. Nezlyhali. Možno práve cisárskemu rezu totiž vďačia za to, že dnes držia v náručí zdravé dieťa. Možno mu vďačia dokonca za svoj vlastný život,“ dodáva známa mladá žena, podľa ktorej sa skrátka materinská láska nemeria spôsobom pôrodu a žena sa nestáva mamou podľa toho, ako jej dieťa prišlo na svet, ale podľa toho, čo všetko je ochotná podstúpiť, aby tu bolo v poriadku a zdravé. „Mne po troch sekciách zostali tri jazvy. A za každou z nich jeden život.“

Fotogaléria