Koľko krúžkov je už priveľa? Ako spoznať, že je dieťa preťažené školou a mimoškolskými aktivitami?

Odpovedá Mgr. Bc. Barbora Brzáková Krelová z platformy ksebe.sk
Na otázku, koľko krúžkov je priveľa, neexistuje jedno univerzálne číslo. Dve aktivity môžu byť pre jedno dieťa ideálnou kombináciou a pre iné už priveľkou záťažou. Pri rozhodovaní by som sa preto nepozerala iba na počet krúžkov, ale na celkovú záťaž dieťaťa – koľko času zaberá škola, domáce úlohy, dochádzanie, samotné aktivity a koľko priestoru zostáva na spánok, voľnú hru, rodinu a obyčajné „ničnerobenie.“ Dôležité je sledovať zmenu oproti tomu, ako dieťa fungovalo predtým. Varovným signálom môže byť dlhodobá únava, podráždenosť, plačlivosť, problémy so zaspávaním, bolesti hlavy či brucha, ranný odpor k škole alebo krúžkom, zhoršenie koncentrácie, pokles výkonu či strata radosti z aktivít, ktoré predtým milovalo. Preťažené dieťa nemusí vždy povedať „je toho na mňa veľa“. Niekedy to povie skôr svojím správaním. Sledovala by som aj motiváciu. Je dieťa na krúžku preto, že ho baví, alebo preto, že má pocit, že musí? Je v poriadku, ak chce niektorú aktivitu po čase opustiť. Detstvo by nemalo byť projektom, v ktorom sa neustále optimalizuje budúci výkon. Potrebuje v ňom zostať priestor aj na spontánnosť a neštruktúrovanú hru. Niekedy rodičom pomáha predstaviť si týždeň dieťaťa ako rozpočet energie. Každá aktivita z neho niečo odčerpáva, aj keď je príjemná. A ak je celý týždeň zaplnený, dieťa už nemusí mať kapacitu regenerovať. Pre mňa je preto dobrým kritériom otázka: „Ako sa naše dieťa cíti v tomto režime?“ Nie „Koľko toho zvládnu iné deti?“ Ak dieťa zvláda školu, má dostatok spánku, teší sa na svoje aktivity a zostáva mu priestor byť jednoducho dieťaťom, pravdepodobne sme nastavenie trafili. Ak je však väčšinu času v režime „musím,“ stojí za to niečo ubrať. Menej aktivít totiž niekedy neznamená menej príležitostí, ale viac priestoru na psychickú regeneráciu.