
Radšej prísť k lekárovi zbytočne ako nejsť
Ako teda rozoznať, že nejde o obyčajnú chrípku či bolesť hlavy, ktorú nakoniec „rozchodíme“? Medzi typické príznaky podľa odborníčky patria horúčka, silná bolesť hlavy, svetloplachosť, precitlivenosť na zvuk, závraty, nevoľnosť a vracanie. Teplota pritom nemusí byť vždy vysoká. Pri niektorých závažných stavoch môže byť dokonca nižšia. „Keď človeka úporne bolí hlava a bolesť veľmi nereaguje na bežné lieky, má pocit stuhnutej šije, je mu na vracanie alebo vracia, nechutí mu jesť ani piť, už to je niečo, čo by nemal odbiť tým, že to prejde.“ Pri malých deťoch je situácia ešte komplikovanejšia. Bábätko totiž nedokáže povedať, čo ho bolí. A práve tu pripomína lekárka radu svojho niekdajšieho učiteľa profesora Hruškoviča: „Aj keď na dieťati nič nevidím, ale rodič povie, že sa mu niečo nepáči, mám veriť jemu. Ako mi zdôrazňoval – on to dieťa pozná, ty ho vidíš prvýkrát.“ Rodič by mal pritom podľa doktorky Holečkovej spozornieť najmä pri nezvyčajnej spavosti, apatii alebo výraznej podráždenosti, vracaní, nechutenstve, odmietaní tekutín, teplote či, naopak, nezvyčajne nízkej teplote a precitlivenosti na svetlo. „A radšej prísť k lekárovi zbytočne ako nejsť. Ja totiž stále hovorím: radšej trikrát urobiť lumbálnu punkciu s negatívnym výsledkom ako raz ju neurobiť, keď je potrebná.“

Pri infekciách centrálneho nervového systému patrí medzi najobávanejších pôvodcov baktéria Neisseria meningitidis. „Ide o baktériu, ktorú môžeme dostať pri bežnom kontakte s ľuďmi. Zradné je, že človek, od ktorého sa nakazíme, vôbec nemusí byť chorý. Môže byť iba nosičom. On si vytvoril protilátky a neochorie, ale ak je s ním v kontakte niekto vnímavý s oslabenou imunitou, ochorieť môže,“ vysvetľuje. Podľa lekárky ide zároveň o mimoriadne rýchlo postupujúcu infekciu. „Nechcem, aby to znelo ako šírenie poplašných správ, ale ide o najrýchlejšie smrtiace infekčné ochorenie. Pri meningokokovom zápale môže k smrti dôjsť vo veľmi krátkom čase,“ dodáva lekárka s tým, že našťastie napriek závažnosti ochorenia nie sú tieto infekcie podľa jej dlhoročnej skúsenosti veľmi časté. „Na infekčnej klinike robím vyše štyridsať rokov a nemáme tých prípadov až tak veľa. Ale vždy sú dramatické a mám pred nimi obrovský rešpekt.“ Práve malé deti približne do štyroch až piatich rokov sú pritom pri meningokokovej infekcii podľa odborníčky najohrozenejšou skupinou. Ich imunita sa ešte iba buduje a zároveň sa často pohybujú v kolektívoch, kde hračky putujú z ruky do ruky a neraz aj do úst, deti na seba kašlú, objímajú sa a trávia spolu veľa času. „Druhou ohrozenou skupinou, ktorú by rodičia možno ani nečakali, sú tínedžeri a mladí dospelí, ktorí práve ‚začínajú žiť‘,“ upozorňuje. „Objavujú sa prvé lásky, prvé bozky, prvé pokusy o fajčenie, diskotéky, spoločenské udalosti, internáty, to znamená veľa blízkych kontaktov a veľkú kumuláciu ľudí,“ dodáva MUDr. Holečková. Zároveň upozorňuje na štúdie, podľa ktorých môže byť v tejto vekovej skupine aj samotné nosičstvo meningokoka veľmi vysoké. K rizikovým skupinám však podľa nej patria aj cestovatelia. „Tí sú ohrození nielen v konkrétnych destináciách, ale aj na letiskách, v lietadlách, kde dochádza k množstvu kontaktov, a v dôsledku celkovej záťaže, ktorú cesta pre organizmus predstavuje.“

Jeden z dobre identifikovateľných príznakov spomínanej meningokokovej infekcie sú podľa lekárky petechie, čiže drobné krvácania do kože spôsobené postihnutím malých ciev. Ako však doktorka Holečková dodáva, treba vedieť, kde ich hľadať. „Pri meningokokovi sa petechie veľmi často začínajú odspodu, na periférii, od nôh a členkov a až postupne sa šíria smerom nahor. Preto keď vyšetrujem pacienta, musí byť vždy vyzutý, bez ponožiek,“ ponúka vlastnú skúsenosť. Spočiatku podľa nej môžu pripomínať malé červené bodky. Pri ťažkom priebehu sa neskôr spájajú do väčších krvácaní a modrín. „Keď už dochádza k veľkým zmenám, je to zlé. Môže dôjsť k nedokrveniu a gangrénam. Sú pacienti, ktorí síce infekciu prežili, ale prišli o končatinu,“ varuje odborníčka s tým, že ani samotné petechie nie sú rozhodujúcim kritériom a ich neprítomnosť meningitídu nevylučuje. Pri podozrení treba skrátka vnímať celý stav pacienta, pričom okrem klinického obrazu a krvných vyšetrení je zásadnou diagnostickou metódou lumbálna punkcia – odber mozgovomiechového moku. Zároveň ide o čas. „Ak vyslovím podozrenie na neuroinfekciu, mala by som do hodiny pacienta začať liečiť. Čím skôr, tým lepšie. Takže už keď robíme lumbálnu punkciu a vidíme, že likvor je skalený, nie je nad čím rozmýšľať, okamžite sa nasadzuje antibiotická liečba,“ vysvetľuje odborníčka s tým, že jej dĺžka závisí od pôvodcu, celkového stavu pacienta, včasnosti zásahu a prípadných komplikácií.

Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že infekcie mozgu spôsobené baktériami sú závažnejšie, to, že je encefalitída „vírusová“, podľa doktorky Holečkovej vôbec neznamená, že ide o ľahkú infekciu. „Napríklad herpetická encefalitída môže byť mimoriadne závažná. Herpes vírus totiž môže spôsobovať v určitých častiach mozgu hemoragické nekrózy, ktoré môžu viesť k zmenám správania, psychickým poruchám až zmenám osobnosti,“ opisuje jeho následky s tým, že pacient môže pôsobiť, akoby mal akútny psychiatrický problém. Ďalšou významnou neuroinfekciou na Slovensku je kliešťová encefalitída. Prenáša ju kliešť, ale človek sa môže nakaziť aj konzumáciou infikovaného nepasterizovaného mlieka či výrobkov z neho. „Slovensko patrí medzi rizikové krajiny, pričom prípady stále pribúdajú. Rizikové oblasti sú napríklad v smere na Trenčín, Považskú Bystricu, Bytču až po Žilinu. Kliešte sa totiž dnes vplyvom otepľovania nachádzajú už aj vo vyšších polohách.“ Na rozdiel od meningokokovej infekcie môže byť kliešťová encefalitída podľa lekárky závažnejšia práve u starších ľudí – napríklad u záhradkárov a turistov.
Ochrana existuje
Pred meningokokom sa nedá chrániť tým, že sa budeme strániť ľudí. Deti budú vždy chodiť do škôlok, tínedžeri na internáty, mladí ľudia na koncerty a rodičia na dovolenky. A tak to má byť. „Prevencia v zmysle, že sa nebudeme s nikým stretávať alebo nepôjdeme na dovolenku či na výlet, nie je riešenie,“ hovorí MUDr. Holečková. To však neznamená, že ochrana neexistuje. Jednou z možností je podľa odborníčky očkovanie. „Proti hemofilovým a pneumokokovým infekciám sa deti očkujú v rámci pravidelného očkovania.“ Očkovanie proti meningokokom nie je na Slovensku plošné, ale je podľa infektologičky vysoko odporúčané. „A nie je to o tom, že by som chcela nasilu robiť propagáciu očkovaniu. Je to moja vlastná skúsenosť. Kto totiž raz zažije takúto infekciu, nesie si ju v pamäti celý život. Takže keď sa očkovacie látky objavili, dala som hneď zaočkovať aj svoje deti.“



