Možno sa to začne celkom nenápadne. Pri česaní objavíte prvý šedivý vlas. Na fotografii si všimnete jemné vrásky okolo očí. Alebo sa jedného dňa pristihnete pri tom, že svoj odraz v zrkadle skúmate o čosi dlhšie než kedysi „Kedy sa toto stalo?“ Samotná šedina či vráska pritom nemusí byť problémom. To, čo nás dokáže zaskočiť, je význam, ktorý jej pripíšeme. Je viditeľným dôkazom, že čas plynie. A hoci všetci vieme, že starneme od okamihu narodenia, medzi vedieť to a prvýkrát to na sebe skutočne vidieť môže byť veľký rozdiel. Niekomu je to úplne jedno. Iný si kúpi farbu na vlasy a viac nad tým nerozmýšľa. U ďalšieho človeka však môže nenápadná zmena spustiť lavínu myšlienok: Už nie som mladá. Budem ešte príťažlivá? Čo všetko som nestihla? Ako rýchlo to teraz pôjde? A čo ak najlepšiu časť života už mám za sebou? Strach zo starnutia preto často nie je iba strachom z vrások.
V zrkadle nevidíme iba svoju tvár
Vzhľad je súčasťou toho, ako sami seba vnímame, a keď sa začne meniť, môže sa otriasť aj obraz, ktorý sme si o sebe roky vytvárali. Najmä ak sme veľkú časť sebavedomia postavili na mladosti, atraktivite alebo na tom, ako nás vníma okolie. Človek môže mať v hlave stále svoju „vnútornú podobu“, ktorá akoby zostala niekde v tridsiatke. Potom sa pozrie na fotografiu a na okamih ho prekvapí, že človek na nej vyzerá staršie, než sa on sám cíti. K tomu sa pridáva prostredie, ktoré mladosť výrazne zvýhodňuje. Reklamy ponúkajú omladenie, sociálne siete filtre, kozmetický priemysel produkty proti starnutiu a verejný priestor nás často učí pozerať sa na prirodzené prejavy veku ako na niečo, proti čomu treba bojovať. Vrásky nie sú jednoducho vráskami – stávajú sa „problémom“, ktorý máme vyhladiť. Šediny treba zakryť a ochabnutú pokožku spevniť. Tlak pritom nemusia všetci zažívať rovnako. Výrazne môže zasahovať ľudí, ktorých vzhľad bol dlhé roky dôležitou súčasťou ich identity alebo práce. A často sa o starnutí inak hovorí pri ženách a inak pri mužoch. Kým šedivý muž býva opisovaný ako charizmatický či zrelý, u ženy sa rovnaká zmena môže stále spájať jednoducho s tým, že „zostarla“. Nemožno sa preto čudovať, že niektorých ľudí prvé výraznejšie známky veku zneistia. Nejde nevyhnutne o márnivosť. Za túžbou vyzerať mladšie sa môže skrývať oveľa hlbšia potreba – zostať človekom, ktorým sme boli doteraz, a nestratiť hodnotu, ktorú sme si s mladosťou spojili.
Fotogaléria
