Akú veľkú úlohu v tom zohrávajú rodičia? Čo môže zostať skryté pred očami učiteľa? A podľa čoho spoznať, že už nejde iba o bežnú nespokojnosť s vlastným vzhľadom? Rozsah tlaku, ktorému dnes deti, mladí ľudia aj dospelí čelia, približuje aj globálny prieskum Dove The Real State of Beauty (2024), ktorý realizovala výskumná agentúra Edelman DXI na vzorke viac ako 33 000 respondentov v 20 krajinách. O tom, ako sa sebadôvera formuje a čo ju môže posilňovať alebo naopak oslabovať, sme sa rozprávali s Andreou Antalovou, psychologičkou a odbornou garantkou Projektu sebadôvery Dove, ktorá sa viac ako 23 rokov venuje práci s detskými aj dospelými klientmi a už ôsmy rok sa podieľa na Projekte sebadôvery Dove.
Zmenila sa sebadôvera dievčat za uplynulých 8 rokov k lepšiemu?
Mladí ľudia čelia čoraz väčšiemu tlaku na vzhľad, výkon a porovnávanie sa s ostatnými, najmä prostredníctvom sociálnych sietí. Na druhej strane však vidím aj pozitívny posun. O sebadôvere, duševnom zdraví či prijatí vlastného tela sa dnes hovorí otvorenejšie – v rodinách, školách aj médiách. Dievčatá sú často vnímavejšie k tomu, ako na ne vplývajú nereálne ideály krásy, a dokážu kritickejšie pracovať s obsahom, ktorý sledujú online.
Ovplyvňuje sebadôveru dieťaťa aj výchova, resp. správanie rodiča? Do akej miery?
Výchova a správanie rodičov patria medzi najvýznamnejšie faktory, ktoré formujú sebadôveru dieťaťa. Deti sa nerodia s pozitívnym ani negatívnym obrazom o sebe. Ten sa postupne vytvára počas ich vývoja prostredníctvom každodenných skúseností a vzťahov, predovšetkým s rodičmi. Miera vplyvu rodičov je najväčšia v ranom detstve, kedy sa formujú základy osobnosti. Práve v tomto období si dieťa osvojuje predstavu o vlastnej hodnote a schopnostiach. V neskoršom veku začínajú na sebadôveru vplývať aj ďalšie faktory, ako sú rovesníci, škola, učitelia či vlastné skúsenosti. Napriek tomu zostáva rodinné prostredie jedným z najvýznamnejších činiteľov pri budovaní zdravej sebadôvery dieťaťa. Rodičia ovplyvňujú sebadôveru dieťaťa nielen prostredníctvom priamej výchovy, ale aj vlastným správaním, ktoré dieťa každodenne pozoruje a napodobňuje.
Dôležité preto nie je iba to, ako sa rodič správa k dieťaťu, ale aj to, ako pristupuje sám k sebe a k ostatným ľuďom.
Správanie rodiča sa stáva vzorom, ktorý si dieťa postupne osvojuje. Napríklad, ak matka často kritizuje svoj vzhľad alebo sa hanbí za svoje telo, dieťa môže časom prevziať podobný spôsob uvažovania o sebe. Vplyv rodičov na formovanie sebadôvery často pretrváva až do dospelosti.
Sedem z desiatich žien a dievčat vie, že fotografie žien v médiách sú digitálne upravené. Prečo nás tieto obrazy ovplyvňujú, aj keď rozumovo vieme, že nezobrazujú realitu?
Mozog automaticky spracováva všetko, čo vidíme, pričom emocionálna reakcia často prichádza skôr ako racionálne zhodnotenie. Zároveň je prirodzene nastavený na porovnávanie sa s ostatnými. Táto schopnosť siaha ďaleko do minulosti, kedy našim predkom pomáhala posúdiť ich postavenie v skupine, získať potrebné zdroje a budovať spoluprácu s ostatnými členmi komunity. Aj dnes môže byť porovnávanie v primeranej miere užitočné. Pomáha nám lepšie spoznať vlastné schopnosti, zhodnotiť svoje silné a slabé stránky, motivovať sa a rozhodovať sa v súlade s našimi cieľmi.
Čo môžeme urobiť, aby sme sa prestali porovnávať a boli spokojné samy so sebou?
Keďže porovnávaniu sa s druhými úplne nevyhneme, dôležité je naučiť sa ho regulovať. Sociálne siete totiž ponúkajú veľké množstvo starostlivo vybraných a často digitálne upravených fotografií, na ktorých sa ľudia prezentujú v tom najlepšom svetle. Ak sme takémuto obsahu dlhodobo vystavení, môžeme ho začať vnímať ako bežný štandard, hoci nezodpovedá realite. Preto je dôležité rozvíjať kritické myslenie voči obsahu médií a sociálnych sietí. Pomáha obmedziť sledovanie profilov, ktoré vyvolávajú pocity nedostatočnosti, a naopak, vyhľadávať obsah podporujúci rozmanitosť tiel a realistické vnímanie krásy. Rovnako prospešné je obmedziť čas strávený na sociálnych sieťach a venovať viac času aktivitám a vzťahom v reálnom živote, ktoré posilňujú sebadôveru a celkovú psychickú pohodu.
Až 67 % žien a 64 % dievčat si myslí, že sociálne siete vytvárajú tlak vyzerať a správať sa určitým spôsobom. A ako sa naučiť tomuto tlaku v zdravej miere a spôsobom čeliť?
Sociálne siete pôsobia na človeka intenzívnejšie než tradičné médiá najmä preto, že sú súčasťou nášho každodenného života. Kým reklamu alebo módny časopis si človek pozrie iba občas, obsah na sociálnych sieťach sleduje opakovane počas celého dňa. Práve táto neustála dostupnosť a časté vystavenie sa rovnakým typom obrazov zvyšujú ich vplyv na naše prežívanie a sebahodnotenie. Sociálne siete sú navyše navrhnuté tak, aby pôsobili na našu pozornosť a motivovali nás k ich opakovanému používaniu. Reakcie, komentáre, označenia „páči sa mi“ či nové príspevky môžu aktivovať systém odmeny v mozgu a vytvárať príjemné pocity, ktoré nás povzbudzujú k ďalšiemu používaniu aplikácií. Zároveň nám poskytujú možnosť byť v kontakte s ostatnými, získavať uznanie a pocit prijatia, čo sú prirodzené ľudské potreby. Aj preto na nich ľudia často trávia veľké množstvo času. Významnú úlohu zohrávajú aj algoritmy sociálnych sietí, ktoré prispôsobujú zobrazovaný obsah našim záujmom a predchádzajúcemu správaniu. Najlepšie je preto venovať sa aktivitám, ktoré nám pomáhajú cítiť sa dobre vo svojom tele a regulujú náš nervový systém. Môže ísť napríklad o čas strávený s priateľmi, obľúbeným športom, voňavým kúpeľom či relaxom s knihou. A ak sme v štádiu, kedy nič nepomáha, nebojme sa požiadať o pomoc.
Až 38 % žien a rovnaký podiel dievčat cíti pod vplyvom online obsahu tlak meniť svoj vzhľad; pri influenceroch ho uvádza 34 % žien a 40 % dievčat. Ako rozlíšiť zdravú inšpiráciu od obsahu, ktorý už narúša sebaobraz?
Zdravú inšpiráciu od obsahu, ktorý narúša náš sebaobraz, môžeme rozlíšiť najmä podľa toho, aký vplyv má na naše prežívanie a spôsob, akým vnímame samých seba.
Dôležité je všímať si, ako sa po zhliadnutí určitého obsahu cítime a aké myšlienky v nás vyvoláva.
Zdravá inšpirácia v nás podporuje pozitívny vzťah k sebe a motivuje nás ku zmenám, ktoré robíme pre vlastnú spokojnosť a zdravie. Môže vyvolať myšlienky ako: „To vyzerá ako zábava“, „Tento účes sa mi páči“ alebo „Ak sa jej podarilo dosiahnuť úspech, možno to dokážem aj ja“. Takýto obsah nás povzbudzuje a nevyvoláva pocit, že sme menejcenní alebo že sa musíme zmeniť, aby sme boli hodnotní. Naopak, obsah začína negatívne ovplyvňovať náš sebaobraz vtedy, keď v nás vyvoláva neustále porovnávanie sa, nespokojnosť alebo pocit nedostatočnosti. Môže sa prejavovať myšlienkami typu: „Oni sa majú lepšie ako ja“, „Kiežby som mala také vlasy“ alebo „Nie som dosť dobrá, ona je úspešnejšia“. Ak sledovanie určitého obsahu pravidelne vedie k pochybnostiam o sebe, stresu, úzkosti alebo zhoršeniu sebavedomia, je to signál, že na nás pôsobí skôr škodlivo než inšpiratívne. Varovným znakom je aj to, ak cítime tlak meniť svoje telo podľa určitých ideálov, máme potrebu neustále zlepšovať svoj vzhľad alebo svoju hodnotu začneme vnímať najmä cez to, ako vyzeráme. Zdravá inšpirácia by nás mala viesť k rešpektu voči vlastnému telu, k starostlivosti o zdravie a k prijatiu toho, že každý človek má svoju vlastnú podobu a hodnotu.
Fotogaléria
