Káva, pri ktorej sa nemuselo nič predstierať
V bratislavskej kaviarni Ostblok pri Blumentáli a v kaviarni Výklad v Banskej Bystrici dostali návštevníci príležitosť porozprávať sa aj s psychológom či psychologičkou z platformy ksebe. Nešlo o terapiu, diagnostiku ani odborné vyšetrenie. Zmyslom bolo vytvoriť bezpečný priestor na obyčajný ľudský rozhovor. Bez tlaku, bez očakávaní a bez povinnosti zdôverovať sa s niečím, na čo človek ešte nebol pripravený. Organizátori nechceli návštevníkov nútiť do vážnych tém ani ich poučovať o tom, ako sa majú starať o svoje duševné zdravie. Chceli im iba pripomenúť, že aj krátke zastavenie pri šálke kávy môže byť príležitosťou povedať nahlas to, čo si inokedy nechávame pre seba. „Duševné zdravie nie je téma len pre ambulancie alebo krízové centrá. Veľa vecí sa začína oveľa skôr. Je dôležité si povedať, že sa nemáme dobre, že sme unavení, zahltení alebo že potrebujeme pomoc. Práve preto sme chceli ísť tam, kde ľudia prirodzene sú. Do kaviarní, k rozhovorom, k bežnému dňu,“ vysvetlila Mgr. Magdaléna Kajan, PhD., spoluzakladateľka a CMO platformy ksebe.
Ženy hľadajú pomoc častejšie. Muži dominujú v tragických štatistikách
To, aké dôležité je vytvárať príležitosti na otvorené rozhovory, naznačujú aj anonymizované interné údaje platformy. Medzi jej klientmi výrazne prevažujú ženy, ktoré tvoria až 73,8 percenta. Mužov je iba 26,2 percenta. Zaujímavý, no zároveň znepokojujúci kontrast prinášajú údaje Národného centra zdravotníckych informácií. Podľa nich sa totiž takmer 85 percent dokonaných samovrážd na Slovensku týkalo mužov. Hoci ide o rozdielne štatistiky, ktoré nemožno priamo porovnávať, spoločne upozorňujú na problém, ktorý sa v diskusiách o duševnom zdraví často prehliada. Muži môžu mať väčšie zábrany priznať si psychické ťažkosti, hovoriť o nich alebo vyhľadať odbornú pomoc. Práve preto je dôležité vytvárať prostredie, v ktorom človek nemusí najskôr dospieť na hranicu svojich síl, aby si dovolil povedať, že potrebuje pomoc.
Priemerný vek klientov platformy ksebe dosahuje 32,7 roka, pričom najpočetnejšiu skupinu tvoria mladí dospelí vo veku od 25 do 34 rokov. A s čím najčastejšie prichádzajú za odborníkmi? S problémami, ktoré sú mnohým dôverne známe. Stres, úzkosť, dlhodobé vnútorné napätie či pocit, že povinností a očakávaní je jednoducho priveľa. Viac než 70 percent zachytených prípadov súviselo práve s touto skupinou ťažkostí. Ďalšiu výraznú časť tvorili problémy spojené s náladou, stratou energie, smútkom alebo dlhodobo zníženou psychickou pohodou. Interné údaje platformy zároveň naznačujú, že odborná pomoc môže priniesť merateľnú zmenu. V skupine 567 klientov, ktorí absolvovali vstupné aj následné meranie psychickej záťaže, zaznamenalo 61 percent spoľahlivé zlepšenie. Tento výsledok síce nemožno automaticky zovšeobecniť na všetkých klientov ani z neho samostatne vyvodzovať príčinu zlepšenia, ukazuje však priaznivý vývoj v sledovanej skupine.
O svojich pocitoch sa musíme naučiť hovoriť skôr, než nás premôžu
Kampaň zároveň upozornila na potrebu učiť sa rozpoznávať a spracovávať vlastné emócie vrátane hnevu, a to už od mladého veku. Práve schopnosť pomenovať, čo cítime, a hľadať spôsob, ako s týmito pocitmi pracovať, je dôležitou súčasťou starostlivosti o duševné zdravie. Príliš často totiž vyhľadávame pomoc až vo chvíli, keď máme pocit, že už ďalej nevládzeme. Alebo ju nevyhľadáme vôbec. Pritom rozhovor s blízkym človekom, otvorené pomenovanie vlastných ťažkostí či návšteva odborníka nemusia byť až poslednou možnosťou v kríze. „Dnes sme otvorení: aj tomu, čo bežne nechávame v sebe,“ znel hlavný odkaz kampane. A možno je v ňom ukrytá aj tá najdôležitejšia myšlienka Svetového dňa duševného zdravia. Nemusíme mať vždy odpoveď na všetko, čo nás trápi. Nemusíme byť stále silní, usmiati a pripravení zvládnuť ďalší deň. Niekedy môže byť prvým krokom k úľave už obyčajná veta: „Vieš čo? Dnes mi nie je dobre.“
Fotogaléria
