Keď prázdna lavica znamená: Už nie som dôležitá?
Kamarátka sa môže odsťahovať, prestúpiť na inú školu alebo si jednoducho vytvoriť bližší vzťah s niekým ďalším. Dôvody sú rôzne, no dieťa v prvom okamihu často nevidí dôvod. Vidí opustenie. Prázdne miesto vedľa neho sa môže stať symbolom neprítomnosti a otázky, ktorú možno ani nevysloví: Som ešte pre niekoho dôležitá? Do smútku sa mieša hnev, bezmocnosť aj strach, že podobné odmietnutie príde znova. Dieťa sa preto môže stiahnuť, byť opatrnejšie a prestať nadväzovať kontakt práve vo chvíli, keď ho potrebuje najviac. Nejde pritom o rozmar ani o precitlivenosť. Dieťa sa pokúša pochopiť, ako má byť znovu s druhými bez toho, aby vzťah, ktorý stratilo, jednoducho vymazalo a nahradilo.
„Čo je so mnou zlé?“
Po strate blízkeho kamarátstva sa môže otriasť nielen detský deň, ale aj detská sebadôvera. Dieťa začne citlivejšie sledovať reakcie spolužiakov, menej sa zapája a vyhýba sa situáciám, v ktorých by mohlo opäť zažiť sklamanie. Namiesto otázky, čo sa vo vzťahu zmenilo, si často položí tú najbolestivejšiu: Čo som pokazilo ja? Deti ešte nemajú dostatok skúseností na to, aby zmenu vo vzťahu videli z viacerých strán. Ak jej nerozumejú, hľadajú vysvetlenie tam, kam dovidia najľahšie – v sebe. Nové záujmy druhej kamarátky, sťahovanie či prirodzený vývoj vzťahu si tak môžu preložiť ako dôkaz vlastnej nedostatočnosti. „Dôležité je dieťaťu postupne sprostredkovať skúsenosť, že jeho hodnota nestojí na tom, či si ho vyberie práve jeden konkrétny kamarát,“ zdôrazňuje psychologička. Pomôcť môže pokojné a opakované uistenie: Ľudia sa menia, nachádzajú si nové záujmy a vytvárajú ďalšie vzťahy. To, že sa jeden vzťah zmenil, neznamená, že s dieťaťom niečo nie je v poriadku.
Vetu „nájdeš si inú“ si radšej odpusťme
Keď dieťa ráno plače, bolí ho brucho alebo odmieta ísť do školy, rodič má prirodzenú potrebu problém čo najrýchlejšie opraviť. A tak povie: „Neboj sa, nájdeš si inú kamarátku.“ Lenže dieťa môže počuť čosi celkom iné: Tá, ktorú si stratilo, nebola až taká dôležitá. A tvoj smútok tiež nie. Nový vzťah nemôže na povel nahradiť ten, o ktorý dieťa prišlo. Rodič by preto nemal začínať riešením, ale prijatím emócie.
„Vidím, že ti veľmi chýba.“
„Chápem, že ísť teraz do školy je pre teba ťažké.“
„Bola pre teba dôležitá a je v poriadku, že si smutná.“
„Nemusíme to vyriešiť hneď. Som tu s tebou.“
Tieto vety síce bolesť neodstránia, ale dajú jej bezpečné miesto. Dieťa vďaka nim necíti, že musí svoj smútok pred rodičom skrývať alebo ho čo najrýchlejšie prekonať, aby dospelých netrápilo.
Nové dvere otvárajte bez tlačenia
Pomôcť dieťaťu neznamená okamžite mu zorganizovať konkurz na novú najlepšiu kamarátku. Znamená to dovoliť mu smútiť za vzťahom, ktorý bol skutočný a dôležitý, a popritom nenápadne vytvárať príležitosti na nové kontakty. Môže ísť o spoločnú aktivitu, krúžok, pozvanie spolužiaka domov či krátke stretnutie, pri ktorom dieťa nemusí hneď podať spoločenský výkon. Bez naliehania, bez porovnávania a bez otázky po každom dni: „Tak čo, už máš novú kamarátku?“ Blízkosť a dôvera sa nedajú prikázať. Môžu však znova vyrásť, ak majú čas a bezpečie.Ak dieťa postupne zažíva dobré kontakty s ďalšími deťmi, jeho sebadôvera sa obyčajne prirodzene obnovuje. Pôvodné priateľstvo pritom nemusí poprieť ani zabudnúť. Môže zostať súčasťou jeho príbehu, nie rozsudkom nad všetkými ďalšími vzťahmi.
Smútok po strate kamarátstva je prirodzený. Pozornosť treba zvýšiť vtedy, keď dlho neustupuje alebo výrazne zasahuje do bežného života dieťaťa. Odbornú pomoc je vhodné zvážiť, ak dieťa:
dlhodobo odmieta chodiť do školy,
prežíva výraznú úzkosť alebo pretrvávajúcu bezmocnosť,
má problémy so spánkom či nápadné zmeny nálady,
uzatvára sa pred rodinou aj rovesníkmi,
stráca záujem o veci, ktoré ho predtým tešili.
V takom prípade je dôležité zistiť, čo sa v škole skutočne deje, a podľa potreby zapojiť triedneho učiteľa, školského psychológa alebo iného odborníka. Za odmietaním školy nemusí byť iba žiaľ za kamarátkou; môže sa k nemu pridávať osamelosť, vylúčenie z kolektívu či ďalší problém, o ktorom dieťa zatiaľ nevie hovoriť.
Stratené kamarátstvo nie je malá strata
Raz si dieťa pravdepodobne nájde niekoho ďalšieho. Bude sa znovu smiať, šepkať si cez prestávku a možno jedného dňa samo povie, že to najhoršie už prešlo. K tej chvíli sa však nedostane rýchlejšie preto, že sme jeho bolesť zmenšili. Dostane sa k nej preto, že sme ju s ním chvíľu uniesli. Prvá kamarátka totiž nemusí zostať navždy. No spôsob, akým sme pri dieťati stáli, keď o ňu prišlo, sa môže zapísať do všetkých jeho budúcich vzťahov. Dieťa sa vtedy neučí iba zvládnuť odchod. Učí sa, že aj keď ho niekto prestane držať za ruku, ono samo neprestáva byť hodné lásky, blízkosti a miesta vedľa niekoho.
Fotogaléria
.jpg)
