Výtlačky časopisov Moja psychológia a Moje zdravie na recepcii Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave.
Časopisy Moja psychológia a Moje zdravie pravidelne prinášame pacientkam Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave. Aj malé rozptýlenie môže spríjemniť náročné chvíle počas liečby.
(zdroj: Anna Žilková)
Časopisy Moje zdravie a Moja psychológia pravidelne nosíme do Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave. Nemocnica má po rekonštrukcii modernejšiu tvár. Keď do nej vstupujem s časopismi, všímam si vynovené priestory a myslím na to, že aj prostredie môže človeku trochu uľaviť. Je príjemnejšie čakať niekde, kde cítiť starostlivosť. No ani tá najkrajšia nemocnica však nedokáže odložiť za ženu strach, s ktorým prišla. Ten si nesie so sebou, aj keď sa usmieva, ochotne sa rozpráva alebo sa zaujíma o to, čo sme jej priniesli. Pri návštevách si čoraz častejšie všímam mladšie pacientky. Zostávajú mi v mysli aj po odchode. Uvedomujem si, koľko života má každá z nich rozbehnutého. Koľko vecí ešte chcela stihnúť, na čo sa tešila, čo mala naplánované na najbližší týždeň. Ochorenie vstúpilo do života, ktorý už mal svoj rytmus. A zrazu doň treba nájsť miesto pre vyšetrenia, liečbu aj neistotu, ktorú si nikto dobrovoľne nevybral. Niektoré ženy majú šatky, iné parochne. Viditeľná zmena nás môže prinútiť všimnúť si najprv chorobu. V rozhovoroch však vystupuje do popredia všetko ostatné, čo v nich zostalo. Ich povaha, záujem o druhých, humor, spôsob, akým hovoria. To, kým boli pred diagnózou a kým sú aj teraz. Rakovina zasiahla ich život, ale nevzala im meno ani celý príbeh. Ženy, s ktorými sa rozprávam, nechcú byť hrdinkami. Prirovnávanie choroby k boju im je vzdialené, niektorým až bolestne. Nechcú počúvať, že musia bojovať, ani že niekto svoj boj prehral. Akoby výsledok liečby vypovedal o tom, ako veľmi sa človek snažil alebo ako veľmi chcel zostať. Chcú žiť. Každý jeden deň a potom ešte ďalší. Mať právo na únavu, na strach aj na chvíľu, keď sa im o chorobe nechce hovoriť. Nemusieť pri každom stretnutí dokazovať, že sú silné. Niekedy by možno najviac pomohlo, keby sa ich niekto opýtal aj na niečo obyčajné. Pretože aj obyčajná otázka môže žene pripomenúť, že ju stále vidíme celú. Chcú zostať Monikami, Ľubkami, Evami. Ženami, pri ktorých si spomenieme na ich smiech, názory, záľuby či drobné zvyky. Aby sa pri ich mene zakaždým neobjavila najprv diagnóza. Aby mohli byť medzi svojimi blízkymi samy sebou, bez povinnosti napĺňať predstavu statočnej pacientky. Pri týchto návštevách cítim veľa láskavosti, ochoty a súdržnosti. Aj medzi ženami navzájom. Je v tom blízkosť ľudí, ktorým netreba všetko vysvetľovať od začiatku. Rozumejú, prečo môže byť jeden deň ľahší a ďalší celkom iný. Spája ich skúsenosť s ochorením, ale najmä túžba, aby v ich živote zostalo čo najviac miesta na život samotný. Časopisy, ktoré prinášame, sú v porovnaní s tým všetkým maličkosť. Môžu však na chvíľu otvoriť inú tému. Príbeh, v ktorom sa žena spozná, niečo, čo ju zaujme alebo jej dá chuť obrátiť ďalšiu stranu. Aj počas liečby má svoje záujmy, svoj vkus, potrebu premýšľať o niečom inom. A ja si pri každej návšteve uvedomujem, ako ľahko na to môžeme zabudnúť, keď človeka začneme vnímať najmä cez jeho ochorenie. Z nemocnice odchádzam k svojim povinnostiam, ktoré sa nijako zásadne nezmenili. Predsa ich však chvíľu vnímam inak. To, čo ma ešte ráno zaťažovalo, sa mi zdá vzácnejšie. Možnosť plánovať si ďalší deň bez toho, aby o ňom rozhodoval termín vyšetrenia. Možnosť byť unavená z práce. Možnosť považovať zajtrajšok za samozrejmosť. Pri ženách, ktoré stretávam, si uvedomujem, koľko nádeje sa môže zmestiť do túžby po celkom obyčajnom dni.

Október v ružovej

Október je mesiacom povedomia o rakovine prsníka. Ružová farba upozorňuje na prevenciu, význam včasného záchytu aj podporu žien, ktoré sa liečia. Onkologický ústav sv. Alžbety sa tento rok symbolicky zahalí do ružovej už tretíkrát. Pre ženy, ktoré jeho dverami prechádzajú, však táto téma pokračuje aj po skončení októbra. „Ružová farba na našich budovách je symbolom, ktorý má upozorniť na veľmi konkrétnu vec – na význam starostlivosti o vlastné zdravie. V OÚSA sa každý deň stretávame so ženami, ktorým rakovina prsníka zmenila život. Naším želaním je, aby sa čo najviac žien dostalo k potrebnej diagnostike ešte v čase, keď sa ochorenie nemusí nijako prejavovať,“ hovorí doc. MUDr. Juraj Kaušitz, CSc., konateľ Onkologického ústavu sv. Alžbety. Podľa podkladov OÚSA na Slovensku každoročne pribúda viac ako 3 500 nových prípadov rakoviny prsníka a ochoreniu podľahne približne 1 000 žien. Za každým z týchto čísel je žena a ľudia, ktorých sa jej ochorenie dotkne. Dlhodobý rast potvrdzujú aj údaje NCZI. Vekovo štandardizovaná miera výskytu rakoviny prsníka vzrástla z 81 potvrdených prípadov na 100 000 žien v roku 1996 na 123 očakávaných prípadov v roku 2024.

Žena s ružovou šatkou na hlave objíma blízku osobu na nemocničnom lôžku počas onkologickej liečby.
Pri onkologickom ochorení potrebujú ženy nielen odbornú liečbu, ale aj blízkosť, pochopenie a podporu svojich najbližších. (Ilustračné foto)
(zdroj: Shutterstock)
Na vyšetrenie netreba čakať až do chvíle, keď sa objaví hrčka

Objednať sa na vyšetrenie môže znamenať prekonať strach z výsledku aj vlastné odkladanie. Keď nás nič nebolí a nič zvláštne si nevšimneme, ľahko dáme prednosť iným povinnostiam. Mamografický skríning je však určený práve ženám bez príznakov. „Skríning má význam práve preto, že je určený ženám, ktoré nemajú príznaky. Čakať na to, kým si žena niečo nahmatá, nie je podstatou skríningu. Jeho cieľom je odhaliť ochorenie v čo najskoršom štádiu, keď ešte nemusí spôsobovať žiadne ťažkosti. Preto je dôležité, aby ženy pozvanie na mamografické vyšetrenie neodkladali,“ vysvetľuje prof. MUDr. Viera Lehotská, PhD., prednostka II. rádiologickej kliniky LF UK a OÚSA a hlavná odborníčka MZ SR pre rádiológiu. Hodnotiaca správa Národného onkologického inštitútu za rok 2025 uvádza pri ženách vo veku 50 až 69 rokov pokrytie mamografickým skríningom 36,1 %. Z toho 19,3 % pripadalo na organizovaný program a 16,8 % na vyšetrenia mimo neho. Ide teda o niečo viac než tretinu. Tieto údaje vychádzajú z dát poisťovní, samostatný ukazovateľ z údajov skríningových pracovísk dosiahol 19,9 %. „Tieto čísla nám hovoria, že máme ešte veľký priestor na zlepšenie. Mamografia nie je vyšetrenie, ktoré by žena mala absolvovať až vtedy, keď má problém. Organizovaný skríning je nastavený tak, aby sme dokázali zachytiť ochorenie aj u žien bez príznakov. Práve vtedy máme šancu zasiahnuť včas a prispôsobiť liečbu konkrétnej pacientke,“ hovorí doc. MUDr. Vladimír Bella, primár Mamologického oddelenia OÚSA.

Lekárka s ružovou stužkou na plášti sa rozpráva s pacientkou počas konzultácie o zdraví prsníkov.
Včasné odhalenie rakoviny prsníka zvyšuje šancu na úspešnú liečbu. Pravidelný mamografický skríning dokáže zachytiť ochorenie ešte pred objavením prvých príznakov. (Ilustračné foto)
(zdroj: Shutterstock)
Čo sa od júla 2026 zmenilo

Tohtoročný Ružový október prináša aj praktickú pripomienku: od 1. júla 2026 môžu ženy vo veku 40 až 44 rokov opäť absolvovať mamografiu zameranú na včasnú detekciu, hradenú z verejného zdravotného poistenia. Potrebujú indikáciu gynekológa a vyšetrenie môžu absolvovať raz za dva roky na skríningovom mamografickom pracovisku. Ženy vo veku 45 až 74 rokov bez príznakov majú k dispozícii organizovaný mamografický skríning raz za dva roky. Na vyšetrenie nepotrebujú žiadanku. Rozšírenie organizovaného programu na túto vekovú skupinu sa začalo už v roku 2025, aktuálnou novinkou je najmä návrat možnosti hradenej mamografie pre ženy od 40 do 44 rokov. „Rozšírenie vekovej skupiny organizovaného skríningu je dôležitou informáciou pre ženy, ktoré možno doteraz nevedeli, že sa ich preventívne mamografické vyšetrenie týka. Zároveň však platí, že ak žena spozoruje zmenu na prsníku, nemala by čakať na preventívny termín. Zmenu je potrebné konzultovať s lekárom bez ohľadu na vek,“ upozorňuje MUDr. Bela Mriňáková, PhD., MPH, MHA. Pri novej zmene na prsníku preto netreba čakať na pozvánku ani na uplynutie dvojročného intervalu. Potrebné vyšetrenia určí lekár podľa zdravotného stavu. Pre ženy s výrazne zvýšeným rizikom sa zase nastavuje individuálny režim sledovania. Pravidelné vyšetrenia zvyšujú šancu na včasný záchyt, nie sú však zárukou, že žena neochorie.

Aby žena vedela, čo ju čaká

Po stanovení diagnózy sa objaví množstvo otázok. Ktoré vyšetrenie bude nasledovať? Kto vysvetlí výsledky? Ako bude prebiehať liečba? V OÚSA sa prípad pacientky posudzuje v multidisciplinárnom tíme. Odborníci z viacerých špecializácií spoločne vyhodnocujú nález a navrhujú liečebný postup. „Pri rakovine prsníka dnes o liečbe nerozhoduje jeden odborník. Ide o tímovú prácu, v ktorej sa stretávajú pohľady viacerých špecialistov, od diagnostiky cez chirurgiu, onkológiu a rádiológiu až po ďalšie odbornosti podľa konkrétnej potreby pacientky. Práve multidisciplinárne rozhodovanie nám umožňuje pozerať sa na pacientku komplexne a zvoliť liečebný postup, ktorý zodpovedá jej konkrétnemu ochoreniu,“ hovorí MUDr. Daniel Dyttert, PhD., FICS, konateľ OÚSA. Pri orientácii v jednotlivých krokoch pomáha pacientke aj prsníková sestra. Keď žena dostane veľa nových informácií naraz, potrebuje priestor pýtať sa, vrátiť sa k tomu, čomu nerozumela, a vedieť, na koho sa obrátiť. „Diagnóza rakoviny prsníka prináša žene množstvo otázok a neistoty. Našou úlohou preto nie je iba zabezpečiť odbornú liečbu, ale aj pomôcť pacientke zorientovať sa v tom, čo ju čaká. Prsníková sestra je dôležitou súčasťou tohto procesu, je pre pacientku oporou a zároveň spojovacím článkom v jednotlivých etapách jej starostlivosti,“ dodáva MUDr. Daniel Dyttert, PhD., FICS. Keď z nemocnice odchádzam, myslím na ženy, ktoré v nej zostávajú. Na ich túžbu mať pred sebou ďalšie dni so všetkým, čo k nim patrí. Prajem si, aby sme pri nich dokázali byť aj bez veľkých slov. Aby mohli hovoriť o strachu, ale aj o bežných veciach. A aby pre nás zostali Monikami, Ľubkami, Evami.

Fotogaléria