Október v ružovej
Október je mesiacom povedomia o rakovine prsníka. Ružová farba upozorňuje na prevenciu, význam včasného záchytu aj podporu žien, ktoré sa liečia. Onkologický ústav sv. Alžbety sa tento rok symbolicky zahalí do ružovej už tretíkrát. Pre ženy, ktoré jeho dverami prechádzajú, však táto téma pokračuje aj po skončení októbra. „Ružová farba na našich budovách je symbolom, ktorý má upozorniť na veľmi konkrétnu vec – na význam starostlivosti o vlastné zdravie. V OÚSA sa každý deň stretávame so ženami, ktorým rakovina prsníka zmenila život. Naším želaním je, aby sa čo najviac žien dostalo k potrebnej diagnostike ešte v čase, keď sa ochorenie nemusí nijako prejavovať,“ hovorí doc. MUDr. Juraj Kaušitz, CSc., konateľ Onkologického ústavu sv. Alžbety. Podľa podkladov OÚSA na Slovensku každoročne pribúda viac ako 3 500 nových prípadov rakoviny prsníka a ochoreniu podľahne približne 1 000 žien. Za každým z týchto čísel je žena a ľudia, ktorých sa jej ochorenie dotkne. Dlhodobý rast potvrdzujú aj údaje NCZI. Vekovo štandardizovaná miera výskytu rakoviny prsníka vzrástla z 81 potvrdených prípadov na 100 000 žien v roku 1996 na 123 očakávaných prípadov v roku 2024.
Objednať sa na vyšetrenie môže znamenať prekonať strach z výsledku aj vlastné odkladanie. Keď nás nič nebolí a nič zvláštne si nevšimneme, ľahko dáme prednosť iným povinnostiam. Mamografický skríning je však určený práve ženám bez príznakov. „Skríning má význam práve preto, že je určený ženám, ktoré nemajú príznaky. Čakať na to, kým si žena niečo nahmatá, nie je podstatou skríningu. Jeho cieľom je odhaliť ochorenie v čo najskoršom štádiu, keď ešte nemusí spôsobovať žiadne ťažkosti. Preto je dôležité, aby ženy pozvanie na mamografické vyšetrenie neodkladali,“ vysvetľuje prof. MUDr. Viera Lehotská, PhD., prednostka II. rádiologickej kliniky LF UK a OÚSA a hlavná odborníčka MZ SR pre rádiológiu. Hodnotiaca správa Národného onkologického inštitútu za rok 2025 uvádza pri ženách vo veku 50 až 69 rokov pokrytie mamografickým skríningom 36,1 %. Z toho 19,3 % pripadalo na organizovaný program a 16,8 % na vyšetrenia mimo neho. Ide teda o niečo viac než tretinu. Tieto údaje vychádzajú z dát poisťovní, samostatný ukazovateľ z údajov skríningových pracovísk dosiahol 19,9 %. „Tieto čísla nám hovoria, že máme ešte veľký priestor na zlepšenie. Mamografia nie je vyšetrenie, ktoré by žena mala absolvovať až vtedy, keď má problém. Organizovaný skríning je nastavený tak, aby sme dokázali zachytiť ochorenie aj u žien bez príznakov. Práve vtedy máme šancu zasiahnuť včas a prispôsobiť liečbu konkrétnej pacientke,“ hovorí doc. MUDr. Vladimír Bella, primár Mamologického oddelenia OÚSA.
Tohtoročný Ružový október prináša aj praktickú pripomienku: od 1. júla 2026 môžu ženy vo veku 40 až 44 rokov opäť absolvovať mamografiu zameranú na včasnú detekciu, hradenú z verejného zdravotného poistenia. Potrebujú indikáciu gynekológa a vyšetrenie môžu absolvovať raz za dva roky na skríningovom mamografickom pracovisku. Ženy vo veku 45 až 74 rokov bez príznakov majú k dispozícii organizovaný mamografický skríning raz za dva roky. Na vyšetrenie nepotrebujú žiadanku. Rozšírenie organizovaného programu na túto vekovú skupinu sa začalo už v roku 2025, aktuálnou novinkou je najmä návrat možnosti hradenej mamografie pre ženy od 40 do 44 rokov. „Rozšírenie vekovej skupiny organizovaného skríningu je dôležitou informáciou pre ženy, ktoré možno doteraz nevedeli, že sa ich preventívne mamografické vyšetrenie týka. Zároveň však platí, že ak žena spozoruje zmenu na prsníku, nemala by čakať na preventívny termín. Zmenu je potrebné konzultovať s lekárom bez ohľadu na vek,“ upozorňuje MUDr. Bela Mriňáková, PhD., MPH, MHA. Pri novej zmene na prsníku preto netreba čakať na pozvánku ani na uplynutie dvojročného intervalu. Potrebné vyšetrenia určí lekár podľa zdravotného stavu. Pre ženy s výrazne zvýšeným rizikom sa zase nastavuje individuálny režim sledovania. Pravidelné vyšetrenia zvyšujú šancu na včasný záchyt, nie sú však zárukou, že žena neochorie.
Aby žena vedela, čo ju čaká
Po stanovení diagnózy sa objaví množstvo otázok. Ktoré vyšetrenie bude nasledovať? Kto vysvetlí výsledky? Ako bude prebiehať liečba? V OÚSA sa prípad pacientky posudzuje v multidisciplinárnom tíme. Odborníci z viacerých špecializácií spoločne vyhodnocujú nález a navrhujú liečebný postup. „Pri rakovine prsníka dnes o liečbe nerozhoduje jeden odborník. Ide o tímovú prácu, v ktorej sa stretávajú pohľady viacerých špecialistov, od diagnostiky cez chirurgiu, onkológiu a rádiológiu až po ďalšie odbornosti podľa konkrétnej potreby pacientky. Práve multidisciplinárne rozhodovanie nám umožňuje pozerať sa na pacientku komplexne a zvoliť liečebný postup, ktorý zodpovedá jej konkrétnemu ochoreniu,“ hovorí MUDr. Daniel Dyttert, PhD., FICS, konateľ OÚSA. Pri orientácii v jednotlivých krokoch pomáha pacientke aj prsníková sestra. Keď žena dostane veľa nových informácií naraz, potrebuje priestor pýtať sa, vrátiť sa k tomu, čomu nerozumela, a vedieť, na koho sa obrátiť. „Diagnóza rakoviny prsníka prináša žene množstvo otázok a neistoty. Našou úlohou preto nie je iba zabezpečiť odbornú liečbu, ale aj pomôcť pacientke zorientovať sa v tom, čo ju čaká. Prsníková sestra je dôležitou súčasťou tohto procesu, je pre pacientku oporou a zároveň spojovacím článkom v jednotlivých etapách jej starostlivosti,“ dodáva MUDr. Daniel Dyttert, PhD., FICS. Keď z nemocnice odchádzam, myslím na ženy, ktoré v nej zostávajú. Na ich túžbu mať pred sebou ďalšie dni so všetkým, čo k nim patrí. Prajem si, aby sme pri nich dokázali byť aj bez veľkých slov. Aby mohli hovoriť o strachu, ale aj o bežných veciach. A aby pre nás zostali Monikami, Ľubkami, Evami.
Fotogaléria
