Svet sa zbláznil do túžby po večnej mladosti. Ak by ste sa dnes pozreli do Silicon Valley alebo popredných svetových laboratórií, zistili by ste, že starnutie už nie je vnímané ako prirodzený biorytmus, ale ako choroba, ktorú je možné, a nutné, vyliečiť. Investori nalievajú desiatky miliárd dolárov do startupov zameraných na radikálne predĺženie ľudského života. Vizionári ako Jeff Bezos investovali do spoločnosti Altos Labs, ktorá skúma bunkové omladenie a epigenetické prepisovanie biologického veku. Technologický magnát Bryan Johnson míňa milióny dolárov ročne na svoj projekt Blueprint, kde sa pokúša pomocou stoviek piluliek, prísnych diét a neustáleho monitorovania biomarkerov zvrátiť vek svojich orgánov do veku osemnásťročného chlapca. Svetový výskum sa dnes orientuje na takzvané znaky starnutia, medzi ktoré patrí skracovanie telomér (koncových častí chromozómov), bunková senescencia (stav, keď sa staré bunky prestanú deliť, no neodumrú a vylučujú zápalové toxíny) či mitochondriálna dysfunkcia. Vedci hľadajú „svätý grál“ v molekulách ako rapamycín, metformín či v infúziách mladých kmeňových buniek. Lenže zatiaľ čo laboratóriá skúmajú bunky, vedci začínajú čoraz intenzívnejšie skúmať niečo iné. Najnovšie výskumy naznačujú, že jeden z najsilnejších faktorov dlhovekosti môže byť prekvapivo jednoduchý. Rastie počet štúdií zameraných na prepojenie dlhovekosti s psychickým zdravím a kvalitou našich vzťahov. Svetová zdravotnícka organizácia však upozorňuje, že približne každý šiesty človek na svete zažíva osamelosť. Sociálna izolácia a samota sú spojené s vyšším rizikom mozgovej príhody, infarktu, depresie, úzkostí, demencie a predčasného úmrtia. Odhaduje sa, že s osamelosťou môže súvisieť až 871-tisíc úmrtí ročne. Vedci preto začínajú hovoriť o novom pojme – sociálne zdravie, teda o schopnosti človeka vytvárať a udržiavať vzťahy, cítiť spolupatričnosť a mať pocit, že niekam patrí.
"Keď človek prežíva dlhodobý stres, jeho organizmus zostáva v neustálom stave pohotovosti. Vyplavujú sa stresové hormóny. Kortizol. Adrenalín. Organizmus sa správa, akoby bol permanentne ohrozený."
Honba za dlhovekosťou dostáva nový rozmer
Keď sa pred niekoľkými rokmi v holandskom meste Deventer rozhodli nasťahovať vysokoškolských študentov do domova dôchodcov, nešlo o medicínsky experiment. Nikto nemeral biologický vek buniek, hladinu zápalových markerov ani genetické predispozície na dlhovekosť. Nápad bol jednoduchý. Študenti dostali bývanie zadarmo. Seniori dostali spoločnosť. Podmienkou bolo, že mladí ľudia budú každý mesiac tráviť desiatky hodín so staršími obyvateľmi zariadenia. Rozprávať sa s nimi, piť kávu, hrať spoločenské hry, sledovať televíziu alebo jednoducho byť nablízku. Projekt Humanitas Deventer sa postupne stal svetovou inšpiráciou. Podobné medzigeneračné programy dnes vznikajú vo Francúzsku, v Belgicku, Nemecku, Španielsku či Austrálii. Pôvodne mali riešiť dva spoločenské problémy, rastúce náklady na bývanie mladých ľudí a osamelosť seniorov. Dnes však začínajú priťahovať pozornosť aj odborníkov na zdravé starnutie. Pretože čoraz viac výskumov naznačuje, že osamelosť nie je len nepríjemný pocit. Je to biologický proces. A možno jeden z najväčších nepriateľov dlhovekosti.
Zlomené srdce nie je len metafora
Takmer každý pozná niekoho, kto po smrti partnera akoby zostarol v priebehu niekoľkých mesiacov. Ešte nedávno aktívny človek sa zrazu prestane stretávať s ľuďmi, menej sa hýbe, zhorší sa mu spánok a postupne sa zhoršuje aj jeho zdravotný stav. Dlhé roky sa podobné situácie vysvetľovali najmä psychologicky. Dnes vieme, že za nimi stoja aj konkrétne biologické procesy. „Silný psychický šok je pre organizmus mimoriadna záťaž. Dochádza k masívnej aktivácii stresovej reakcie, zvyšuje sa hladina zápalových látok a oslabuje sa schopnosť tela regenerovať. Výskumy ukazujú, že dlhodobý smútok, strata partnera alebo traumatická udalosť môžu ovplyvňovať imunitný systém, kvalitu spánku aj fungovanie srdcovo-cievneho systému,“ vysvetľuje všeobecný lekár MUDr. Vladimír Klement z Agapé Senior Parku, ktorý dlhodobo pracuje so seniormi. Podľa neho nejde iba o subjektívne pocity. „Nie je to len metafora, keď hovoríme, že niekto zostarol zo dňa na deň. Často vidíme úbytok energie, zhoršenie kognitívnych funkcií, fyzickej výkonnosti aj celkového zdravotného stavu. Na bunkovej úrovni dochádza k zvýšenému oxidačnému stresu a aktivácii procesov, ktoré urýchľujú biologické starnutie.“ Práve preto lekári dnes hovoria o tom, že psychické zdravie nemožno oddeliť od fyzického.
Chronický zápal sa môže začať v hlave
Keď človek prežíva dlhodobý stres, jeho organizmus zostáva v neustálom stave pohotovosti. Vyplavujú sa stresové hormóny. Kortizol. Adrenalín. Organizmus sa správa, akoby bol permanentne ohrozený. „Mnohí ľudia si stále myslia, že psychika a telo fungujú oddelene. Moderná medicína však vie, že sú úzko prepojené. Keď človek prežíva dlhodobý stres, jeho organizmus zostáva v pohotovostnom režime. Neustále sa vyplavujú stresové hormóny, ktoré krátkodobo pomáhajú zvládať náročné situácie. Ak však ich hladina zostáva zvýšená mesiace alebo roky, začínajú narúšať fungovanie imunitného systému,“ vysvetľuje MUDr. Klement. Výsledkom môže byť takzvaný chronický nízkostupňový zápal. Neviditeľný proces, ktorý sa neprejavuje bolesťou ani horúčkou. „Imunitné bunky sa postupne dostávajú do stavu, ktorý by sme mohli nazvať dezorientáciou. Organizmus reaguje, akoby bol neustále ohrozený, aj keď reálne nebezpečenstvo neexistuje. Nízkostupňový zápal pomaly poškodzuje cievy, mozog, srdce aj ďalšie orgány. Práve preto ho označujeme za tichého zabijaka,“ vysvetľuje lekár.
Človek nepotrebuje len lieky. Potrebuje aj ľudí
Práve tu sa dostávame k otázke, ktorá vedcov čoraz viac fascinuje. Môže mať obyčajný ľudský kontakt biologický účinok? Podľa mnohých výskumov áno. Jedným z najznámejších dôkazov je Harvardská štúdia vývoja dospelosti, ktorá sleduje životy účastníkov už viac než 85 rokov. Jej záver patrí k najcitovanejším zisteniam modernej psychológie a medicíny. Nie peniaze. Nie kariéra. Nie genetika. Najsilnejším prediktorom zdravia a spokojnosti vo vyššom veku sa ukázali kvalitné medziľudské vzťahy. Podobné zistenia pozoruje vo svojej každodennej praxi aj MUDr. Klement. „Rozdiel medzi dobrovoľnou samotou a nedobrovoľnou osamelosťou je obrovský. Dobrovoľná samota môže byť príjemná a prospešná. Človek si oddýchne a načerpá energiu. Nedobrovoľná osamelosť je však spojená s pocitom, že nikam nepatríme, že o nás nikto nestojí alebo že sme pre druhých stratili význam.“ A práve tento pocit môže mať podľa neho prekvapivo silné zdravotné dôsledky. „Výskumy ukazujú, že osamelosť zvyšuje riziko depresie, demencie, vysokého krvného tlaku, srdcovo-cievnych ochorení aj predčasného úmrtia. U seniorov často vidíme, že keď stratia sociálne kontakty a pocit zmysluplnosti, rýchlejšie sa zhoršuje ich fyzický aj psychický stav,“ opisuje lekár.
"Máme reálne prípady pacientov, u ktorých sa po príchode do zariadenia a po nadviazaní nových sociálnych kontaktov výrazne zlepšili kognitívne funkcie, samostatnosť aj psychický stav."
Nečakaná lekcia longevity
Na prvý pohľad môže pôsobiť úsmevne, že jedným zo symbolov aktívneho starnutia sa v posledných mesiacoch stal český herec Ivan Vyskočil. Herec, ktorý oslávil osemdesiatku, otvorene hovorí o tom, že sa stále cíti mladý, a veľkú zásluhu na tom pripisuje svojej o 42 rokov mladšej partnerke Romane Fenclovej. Sám priznáva, že mu dodáva energiu a chuť do života. Nie je pritom podstatný vekový rozdiel. Zaujímavé je niečo iné. Vyskočil opakovane hovorí o tom, že ho vzťah udržiava aktívnym, zvedavým a v kontakte so životom. A práve to je podľa odborníkov jeden z najdôležitejších faktorov zdravého starnutia. „Človek nepotrebuje iba jedlo a lieky. Potrebuje aj vzťahy,“ zdôrazňuje MUDr. Klement. Práve tie sú totiž podľa odborníkov jedným z najsilnejších ochranných faktorov zdravého starnutia. Nie samotná láska, ale to, čo prináša. Kontakt. Emócie. Motiváciu. Budúcnosť. Dôvod ráno vstať z postele. Vekový rozdiel tak z pohľadu longevity nie je podstatný. Podstatné je, že človek zostáva súčasťou života. Nie jeho pozorovateľom.
Pacienti, ktorí sa začali vracať do života
Doktor Klement opisuje, že podobné príbehy vidí aj medzi klientmi zariadenia. „Máme reálne prípady pacientov, u ktorých sa po príchode do zariadenia a po nadviazaní nových sociálnych kontaktov výrazne zlepšili kognitívne funkcie, samostatnosť aj psychický stav. Spomeniem klientku, ktorá sa po niekoľkých mesiacoch pobytu zlepšila natoľko, že sa mohla vrátiť do domáceho prostredia.“ Podľa neho nejde len o psychologický efekt. „Vieme, že kvalitné sociálne vzťahy a nižšia miera stresu sú spojené s nižšou hladinou zápalových procesov v organizme. Samozrejme, nejde o jediný faktor, ale sociálna pohoda má preukázateľný biologický efekt. Človek, ktorý sa cíti prijatý, bezpečne a zmysluplne, často reaguje lepšie aj na liečbu.“
Recept na dlhovekosť možno poznáme už dávno
Vo svete sa dnes vedú diskusie o tom, ako predĺžiť ľudský život na sto či viac rokov. Možno však kladieme nesprávnu otázku. Možno sa netreba pýtať len na to, koľko rokov budeme žiť. Možno by sme sa mali pýtať, s kým ich budeme žiť. Pretože ak majú pravdu moderné výskumy aj skúsenosti lekárov, jeden z najsilnejších nástrojov zdravého starnutia nemusí byť ukrytý v laboratóriách, genetických testoch ani v drahých doplnkoch výživy. Možno sa skrýva v niečom oveľa jednoduchšom. V rozhovore. V priateľstve. V pocite, že niekam patríme. A možno práve preto holandský experiment so študentmi a seniormi fascinuje vedcov viac, než by sa na prvý pohľad zdalo. Pretože nám pripomína niečo, čo moderná spoločnosť pri honbe za dlhovekosťou často zabúda. Človek je biologicky stvorený pre vzťahy. „Ak by sme sa na medzigeneračné projekty pozreli ako na lekársky predpis, boli by veľmi zaujímavou formou prevencie,“ hovorí na záver lekár.
Fotogaléria
