
Dvaja starší bratia ma trochu šikanovali, ale mladší bol mojím spojencom a najlepším kamarátom. Aj s oboma rodičmi som mala nádherný vzťah. Otec bol veľmi výraznou osobnosťou, mama bola zase veľmi slobodomyseľná a láskavá. Žila s nami aj stará mama, takže mali u nás nakoniec silné zastúpenie aj ženy. Bol tam skrátka jin aj jang.
Svojho otca Alda ste opisovali ako človeka, ktorého bolo všade plno. Aké bolo byť jeho dcérou? A čo z neho v sebe nachádzate dodnes?
Otec ma zbožňoval. Keď som vošla do izby, doslova sa mu rozžiarili oči. Myslím, že starší bratia na to trochu žiarlili, kým ja som milovala to, že som v rodine jediným dievčaťom. Na otca myslím stále a jeho bezpodmienečnú lásku cítim vo všetkom, čo robím. Naučil ma, že prežívať život s vášňou je dar.
Hoci v rozhovoroch stále spomínate troch bratov, o toho najmladšieho ste prišli, keď ste mali šestnásť. Stal sa obeťou autonehody. Aký bol?
Pete bol na mňa v detstve dosť tvrdý, no bol to krásny človek, navonok aj vo vnútri, len trochu žiarlil na môj vzťah s otcom. Otec bol totiž na chlapcov prísnejší. Predtým, ako zomrel, sa však medzi nami začal vytvárať úžasný vzťah. Dodnes ma bolí, že sa tak skoro prerušil. Veľmi by som si želala, aby bol aj dnes súčasťou môjho života.
Keď ste Pietra stratili, boli ste ešte tínedžerka. V takom veku človek asi nedokáže pomenovať, čo s ním taká obrovská strata robí. Spomínali ste, že ste potom niekoľko rokov prežívali doslova otupená.
Jeho smrť ma zdrvila. Pamätám si presný čas aj okamih, keď som sa to dozvedela. Dlho som svoje pocity potláčala, najmä preto, že mama bola v naozaj veľmi zlom stave a chcela som jej pomôcť. Pre celú rodinu to bola obrovská rana a do istej miery ňou zostáva dodnes. Úplne nám to zmenilo život. Jediné pozitívne, čo z tej tragédie vzišlo, je, že sme si odvtedy neuveriteľne blízki a veľmi sa navzájom chránime.
Čo sa stane so smútkom, ktorý človek celé roky zatláča? Daniela Nardini neskôr zažila panické ataky, závratný úspech, rozpad manželstva, stratu milovaného otca aj rakovinu prsníka. V otvorenom rozhovore hovorí aj o tom, prečo sa nikdy necítila úplne pohodlne so slávou, čo jej priniesla terapia a prečo dnes dokáže povedať: „Som, kto som. Som žena, aj keď nemám prsia.“ Celý exkluzívny rozhovor nájdete v novom čísle časopisu Moja psychológia, ktoré je už v predaji.

