Prvý vážny vzťah som mala až ako dvadsaťpäťročná. Dovtedy som o láske len snívala a sledovala ako sa takmer všetky kamarátky a spolužiačky zaľubujú a vydávajú. A závidela… Nič, v čom sa mi darilo, mi bez lásky neprišlo ako dôvod na radosť zo života. A naopak, žiadny problém a prekážka, s ktorou sa muselo boriť moje zaláskované okolie, mi nepripadalo ako tragédia. Veď nie sú na to sami… Nehovorila som to nahlas, ale bola som presvedčená, že ak je človek milovaný, dokonca ani rakovina nie je tak zlá ako samota. Dnes sa za túto vetu, ktorá ovládala môj mozog celé roky až hanbím… Navyše, ničí mi život. Ten pocit, že s týmto človekom zvládnem všetko, totiž neprišiel zatiaľ pri žiadnom mužovi. Pred Vianocami som ukončila už druhý vzťah s tým, že dotyčný zjavne nie je ten pravý, keď láska medzi nami, neprenáša hory. Keď stratil prácu a viac ako pol roka nebol schopný sa chytiť niekde inde, nestačilo mi, že ma miluje. Nezvládala som, že je doma, že ho živím a nesnaží sa viac. Nakoniec som samu seba presvedčila, že je neschopný a prilepil sa na mňa, lebo som chudera. Niekto, kto si úspešného a šikovného muža nezaslúži… Pomaly to, ale celé na mňa začína doliehať, chýbajú mi naše spoločné chvíle, strašne veľa sme sa nasmiali. Prešli sme za ten rok, čo sme boli spolu, kus Slovenska a na cestách to bol vždy chlap do koča aj do voza…. Dnes sa na seba hnevám, o to viac, že môj návrh skúsiť to znova, odmietol. Našiel si job v Čechách, a skonštatoval, že možno je to takto lepšie…. Kým sme boli spolu, po ponukách za hranicami sa totiž vôbec nepozeral. Opäť som teda sama a nechápem ako som sa mohla dostať do tohto začarovaného kruhu. Tak dlho som túžila po láske, že som si ju úplne zidealizovala a teraz na to doplácam… Je to ako kliatba. Ako sa jej však mám zbaviť? Síce sama sebe sľubujem, že v ďalšom vzťahu už chyby, ktoré som spravila teraz, neurobím, ale niekde vnútri mi aj tak stále znie – teraz sa hlavne snaž nájsť niekoho dokonalejšieho…
(DOMINIKA, 29)
Radí psychologička PhDr. Eva Krkošková
Dominika pre nedostatok skúseností z postupného rozvoja v oblasti párového života podľahla svojej idealizácii ľúbostného vzťahu. Vysnívala si, ako má vzťah vyzerať, ako sa má správny partner správať, ako by sa mala ona cítiť...Pretože jej predstavy a sny neboli konfrontované a postupne upravované realitou, uviazla v tomto ideálnom svete. Dominikino prežívanie je komplikované aj zníženým sebaobrazom a tendenciou viniť sa za neúspech. Pomôže jej, keď prepracuje svoj obraz ľúbostného vzťahu. Predovšetkým potrebuje upraviť kritériá hodnotenia partnera, aj priebehu vzťahu. Hlavne je dôležité nechať hodnotiace kritériá otvorené. Nevytvoriť si dopredu názor, čo je správne. Nehľadať pána Dokonalého, taký neexistuje, všetci totiž máme nedostatky. Potrebuje sa naučiť prijímať veci, ako prichádzajú a riešiť ich priebežne. Je to základ tolerancie, ktorá je podmienkou kvalitného vzťahu. Zároveň by sa mala naučiť prijímať samú seba ako ženu, ktorá si lásku zaslúži.
