Je možné naučiť ľudí lepšie šoférovať?
Mojou celoživotnou vášňou je učiť ľudí šoférovať bezpečne. Začínal som na Slovakia Ringu ako inštruktor, neskôr som sa stal šéfinštruktorom, hlavným metodikom a zároveň manažérom Centra bezpečnej jazdy. Postupne som si vytvoril vlastný projekt BLUEEM, čo znamená modrá motivácia. Venujem sa predovšetkým študentom stredných a vysokých škôl, ktorí si práve robia vodičský preukaz alebo ho už získali. Snažím sa im odovzdávať svoje celoživotné skúsenosti a motivovať ich k bezpečnej jazde. Chcem, aby pochopili, že šoférovanie nie je len o ovládaní auta, ale predovšetkým o zodpovednosti.
Je ich naozaj veľa. Ak by som však mal vybrať jeden z najväčších problémov súčasnosti, je to používanie mobilného telefónu za volantom. Takmer 70 % mladých vodičov sa priznalo, že počas šoférovania používa mobil. Pozornosť, ktorú by mali venovať premávke, tak presúvajú na obrazovku telefónu. A práve to môže mať tragické následky.
Takže ani vtedy, keď mám telefón prepojený so systémom auta, nie je jeho používanie bezpečné?
Ani vtedy by sme nemali podceňovať riziko. Niektoré automobilky už samy upozorňujú na to, že veľké dotykové displeje v autách môžu odvádzať pozornosť vodiča. A to je problém pri akejkoľvek rýchlosti. Stačí niekoľko sekúnd nepozornosti a auto prejde desiatky, pri vyšších rýchlostiach aj stovky metrov bez toho, aby sme naplno vnímali, čo sa deje pred nami. Za ten krátky čas sa môže stať čokoľvek. Môžeme prehliadnuť červenú na semafore, chodca, cyklistu alebo vozidlo pred nami. V najhoršom prípade môže dôjsť k vážnej dopravnej nehode.
Mám pocit, že mladí vodiči majú často veľké sebavedomie, hoci im ešte chýbajú skúsenosti. Stretávaš sa s tým?
Zaujímavé je, že ja mám často opačnú skúsenosť. Mladí vodiči, ktorých školíme, bývajú otvorenejší diskusii a ochotnejší učiť sa než tí, ktorí už majú za volantom odjazdených niekoľko rokov. Je však pravda, že prvý rok po získaní vodičského preukazu bývame opatrnejší. Uvedomujeme si, že sa ešte len učíme. Najrizikovejší je podľa mojich skúseností druhý rok šoférovania, keď mladí vodiči vo veku 18 až 25 rokov začínajú získavať väčšie sebavedomie. Zrazu máme pocit, že už všetko zvládame. Otázkou však je, aké skúsenosti sme v skutočnosti získali. Čo nás naučili v autoškole? Čo sme odpozorovali od rodičov? A čo si len myslíme, že dokážeme? Práve tu vzniká mylná predstava o vlastných schopnostiach. Vodič začne veriť, že má auto dokonale pod kontrolou, hoci to tak vôbec nemusí byť.
Musíme si uvedomiť jednu zásadnú vec: šoférovanie je práca, nie relax. A auto sa môže stať zbraňou. Keď si sadnem za volant, preberám zodpovednosť nielen za svoj život, ale aj za životy ostatných. Môžem niekomu vážne ublížiť alebo ho dokonca pripraviť o život.
Niekedy máme pocit, že nás karoséria auta ochráni pred všetkým. Lenže nie je to tak. Zodpovednosť za volantom by sme mali cítiť bez ohľadu na to, či máme osemnásť alebo päťdesiat rokov.
Fotogaléria
