Aké zručnosti vodičom najčastejšie chýbajú? Čo ich na svojich kurzoch učíš?
Začínam úplnými základmi. Mnohým vodičom chýba pochopenie fyzikálnych zákonitostí. Neuvedomujú si napríklad, že auto nedokáže zastaviť na jednom metri a že brzdná dráha závisí od rýchlosti aj ďalších podmienok. Veľmi dôležité sú pneumatiky, pretože práve ony zabezpečujú kontakt vozidla s vozovkou.
Potom prichádzajú na rad praktické veci. Ako správne sedieť za volantom, ako si nastaviť sedadlo, kam smerovať pohľad a ako často kontrolovať spätné zrkadlá. Sú to zdanlivé maličkosti, ale práve tie môžu v kritickej situácii rozhodovať. Samozrejmosťou by malo byť, že za volant sadáme triezvi a nie sme pod vplyvom omamných látok. Pozor si treba dávať aj na lieky, ktoré môžu znižovať pozornosť či spomaľovať reakcie. Rovnako by sme nemali šoférovať, ak nám to zdravotný stav neumožňuje. Bezpečné šoférovanie je teda kombináciou psychickej pripravenosti, vedomostí a praktických zručností. A keď sa na to pozriem komplexne, povedal by som, že každý druhý vodič má v niektorej z týchto oblastí rezervy.
To je dosť alarmujúce, nemyslíš?
Určite áno. A problém je aj v tom, že na Slovensku sa prevencii a ďalšiemu vzdelávaniu vodičov venujeme veľmi málo.
V prvom rade by som ich učil, aby si za volant sadali s pokojnou hlavou a bez zbytočných negatívnych emócií. Šoférovanie by sme mali vnímať ako zodpovednú činnosť, pri ktorej platia jasné pravidlá. Podobne ako v práci, kde vieme, čo máme robiť a za čo zodpovedáme. Druhou dôležitou vecou je pochopenie základných fyzikálnych zákonitostí a osvojenie si správnych návykov. Vedieť si nastaviť sedadlo, správne sledovať premávku, predvídať situácie a reagovať na ne. Cieľ je pritom veľmi jednoduchý: aby sme sa vždy bezpečne dostali z bodu A do bodu B a potom sa v zdraví vrátili domov.
Mnohé ženy majú zo šoférovania strach. Niektoré si síce urobia vodičský preukaz, ale potom roky nejazdia. Čo by si im poradil? Ako tento strach prekonať?
Strach sa dá prekonať predovšetkým tým, že začneme robiť to, čoho sa bojíme. Samozrejme, postupne a ideálne s niekým, kto nás podporí, povzbudí a pomôže nám získať istotu. Platí to pri športe, varení aj šoférovaní. Tréning robí majstra. Čím viac bezpečných skúseností získame, tým istejšie sa budeme cítiť.
Určitá miera strachu pritom nemusí byť na škodu. Človek je vďaka nej obozretnejší a opatrnejší. Dôležité však je, aby nás strach úplne neparalyzoval.
Pri šoférovaní si, samozrejme, nemôžeme dovoliť učiť sa metódou pokus – omyl bez ohľadu na následky. Chyba na ceste môže znamenať poškodené auto, ale aj vážne zranenie. Preto odporúčam zdokonaľovacie jazdy, odborné školenia a tréningy v centrách bezpečnej jazdy, kde sa človek môže učiť v kontrolovaných podmienkach. Na Slovensku máme jedno takéto centrum, v Česku ich je osem a v Rakúsku dvadsaťdeväť. V tomto smere máme čo doháňať. Je to škoda, pretože čím viac možností na kvalitný výcvik by vodiči mali, tým lepšie by boli pripravení na nebezpečné situácie v bežnej premávke.
Fotogaléria
