Je ešte niečo, s čím sa pri svojej práci často stretávaš a čo by si chcel vodičom odkázať?
Všímam si, že ďalšie vzdelávanie vodičov je u nás stále trochu tabu. Mnohí ľudia majú pocit, že keď už získali vodičský preukaz, všetko potrebné vedia. Akoby priznať si, že sa ešte potrebujem niečo naučiť, znamenalo priznať vlastnú neschopnosť. Pritom je to presne naopak. Ak chceme byť v niečom lepší, musíme sa neustále vzdelávať a zdokonaľovať. Platí to v každej oblasti života a šoférovanie nie je výnimkou. Na Slovensku je navyše stále málo ľudí, ktorí by sa systematicky venovali osvete v oblasti bezpečnej jazdy. Chýbajú nám pozitívne vzory, ktoré by dokázali motivovať vodičov k zodpovednejšiemu správaniu. A pritom sa všetko začína už v detstve. Aj preto ma mrzí, že máme málo detských dopravných ihrísk, kde by sa deti mohli hravou formou učiť pravidlá cestnej premávky. Dopravná výchova by mala prirodzene pokračovať s vekom. Od prvých skúseností na dopravnom ihrisku až po profesionálne centrá bezpečnej jazdy, kde sa vodiči učia zvládať krízové brzdenie, rôzne druhy šmykov a ďalšie nebezpečné situácie.
Ako si sa vlastne dostal k tejto profesii?
Myslím si, že som to mal tak trochu v krvi. Pochádzam totiž z motoristickej rodiny. Môj starý otec bol desaťnásobným majstrom Slovenska v rely a motoršportu sa venoval aj môj otec. Keď v takomto prostredí vyrastáte, autá a šoférovanie sa prirodzene stanú súčasťou vášho života. Môj starý otec sa navyše venoval aj výučbe motorizmu v rámci projektu Dukla Nitra. A práve on bol pre mňa veľkou inšpiráciou. Chcel som pokračovať v jeho šľapajach, ale trochu iným spôsobom. Rozhodol som sa, že budem ľudí učiť bezpečne šoférovať a odovzdávať im skúsenosti, ktoré im môžu zachrániť život.
Mladí ľudia dnes trávia veľa času pri počítačových hrách, v ktorých jazdia na autách, pretekajú a často aj havarujú. Môžu im takéto hry pomôcť zlepšiť vodičské schopnosti?
Určite áno, pretože počítačové hry môžu vo všeobecnosti pomáhať zlepšovať reakčný čas.
Fotogaléria
