Strach jej našepkával jedno, lekári jej ukázali inú cestu
Po oznámení diagnózy prišli otázky, neistota a obavy, ktoré pozná mnoho onkologických pacientok. Čo bude ďalej? Aká liečba ju čaká? A predovšetkým – bude v poriadku? V takých chvíľach môže byť nesmierne ťažké uvažovať pokojne a rozhodovať sa bez emócií. Zuzka priznáva, že jej prvou reakciou bola túžba urobiť všetko pre to, aby sa ochorenie už nikdy nevrátilo. Aj za cenu radikálneho zákroku. Dnes je vďačná, že na náročné rozhodnutia nebola sama. Opierala sa o odbornosť a ľudský prístup chirurga MUDr. Mariána Karabu a onkologičky MUDr. Miroslavy Malejčíkovej.
„Keby bolo rozhodnutie iba na mne, dala by som si odstrániť oba prsníky. Mala som však pri sebe tím lekárov, ktorí mi vysvetlili, čo je v mojom prípade medicínsky potrebné, a pomohli mi rozhodovať sa podľa odborných faktov, nie pod vplyvom strachu.“
Napokon podstúpila prsník zachovávajúcu operáciu. Nádor bol hormonálne pozitívny a HER2-negatívny. Jej onkologička sa rozhodla doplniť aj genomické vyšetrenie MammaPrint, ktoré pomáha pri vybraných typoch rakoviny prsníka spresniť odhad rizika návratu ochorenia a rozhodovanie o ďalšej liečbe. Výsledok ukázal nízke riziko recidívy. Aj vďaka tomuto vyšetreniu mohli lekári zvoliť liečebný postup bez chemoterapie. Pre Zuzku to bola dôležitá správa. Rovnako dôležité však bolo, že každému kroku rozumela a vedela, prečo je potrebný.
„Liečba nie je iba sledom medicínskych výkonov. Je to obdobie, počas ktorého človek potrebuje rozumieť tomu, čo sa s ním deje, vedieť, prečo jednotlivé kroky podstupuje, a mať okolo seba ľudí, ktorým môže veriť. Ja som to šťastie mala,“ vraví.
Operáciou sa Zuzkina cesta neskončila. Nasledovala rádioterapia a po jej ukončení dlhodobá zaisťovacia hormonálna liečba. Jej cieľom je znížiť riziko návratu ochorenia, či už v oblasti prsníka, alebo vo vzdialených častiach tela v podobe metastáz. Pre mnohé ženy je práve toto obdobie psychicky náročné. Akútna liečba sa skončila, okolie očakáva návrat do normálneho života, no každodenné užívanie liekov môže diagnózu stále pripomínať. Zuzka sa však na svoju situáciu pozerá inak. „Dnes sa už nevnímam ako pacientka, ale ako vyliečená žena. Hormonálna liečba pre mňa neznamená, že ochorenie stále trvá, ale že robím dôležitý krok na zníženie rizika jeho návratu,“ vysvetľuje. Postupne sa začala vracať aj k pohybu. Nie preto, aby niekomu niečo dokazovala, ale aby opäť získala dôveru vo vlastné telo. Po operácii a rádioterapii začínala opatrne – chôdzou a kardio cvičením. Neskôr sa vďaka trénerovi Viktorovi Olivovi a fyzioterapeutke Jessice Zatlkajovej dostala k pravidelnému silovému tréningu. Pohyb sa stal dôležitou súčasťou jej nového životného štýlu. A má aj zdravotný význam. Hormonálna liečba, ktorá výrazne znižuje hladinu estrogénu, môže nepriaznivo ovplyvňovať hustotu kostí a zvyšovať riziko osteoporózy. Primeraný silový tréning pomáha udržiavať svalovú silu, podporuje zdravie kostí a zlepšuje fyzickú kondíciu. Samozrejme, vždy s ohľadom na zdravotný stav a odporúčania odborníkov. Pre Zuzku má však cvičenie ešte jeden rozmer. Pomáha jej cítiť sa dobre vo vlastnej koži, zvládať psychickú záťaž a znovu objavovať radosť z obyčajných dní. „Keď sa hýbem a svoj čas napĺňam vecami, ktoré majú pre mňa zmysel, cítim sa lepšie a mám viac energie. Učím sa pritom vnímať aj svoje potreby a bez výčitiek dať seba na prvé miesto.“ Strach z výsledku vyšetrenia dokáže byť niekedy silnejší než samotné odhodlanie objednať sa k lekárovi. Mnohé ženy preventívne prehliadky odkladajú, pretože sa cítia zdravé, nemajú žiadne ťažkosti alebo sa jednoducho boja, čo by sa mohli dozvedieť. Zuzka dnes vie, aké dôležité je nenechať strach rozhodovať za nás. Keď sa jej niekto opýta, čo by odkázala ženám, ktoré odkladajú samovyšetrovanie alebo návštevu lekára, jej odpoveď je jednoznačná. „Nie každá bolesť znamená rakovinu. Nie každý výtok znamená nádor. Ale žena, ktorá pozná svoje telo, okamžite spozornie, keď je niečo odrazu inak. A potom treba urobiť ďalší krok - vyhľadať lekára.“
Na ktoré zmeny prsníkov si dať pozor?
Medzi príznaky, ktoré je vhodné konzultovať s lekárom, patria:
• nová hrčka alebo zatvrdnutie v prsníku či podpazuší,
• nezvyčajný výtok z bradavky, najmä krvavý alebo jednostranný,
• zmena tvaru alebo veľkosti prsníka,
• vtiahnutie bradavky alebo zmeny kože prsníka,
• pretrvávajúca nezvyčajná bolesť v jednej oblasti prsníka.
Tieto príznaky automaticky neznamenajú rakovinu, ale zaslúžia si odborné posúdenie. Aj bez príznakov je dôležité absolvovať odporúčané skríningové vyšetrenia.
Rakovina zasiahla do Zuzkinho života nečakane. Priniesla strach, neistotu aj chvíle, keď musela prehodnotiť svoje priority. Zároveň jej však ukázala, akú hodnotu majú obyčajné dni, zdravie, blízkosť rodiny a ľudia, na ktorých sa môže spoľahnúť. Dnes sa teší zo života so svojimi dvomi deťmi, venuje sa pohybu a učí sa byť k sebe pozornejšia. Svoju skúsenosť si však nenecháva iba pre seba. Stala sa súčasťou tímu NIE RAKOVINE, kde podporuje ženy, ktoré práve prechádzajú podobnou životnou skúškou. Vie totiž, že v okamihu, keď človek počuje onkologickú diagnózu, nepotrebuje iba informácie o liečbe. Potrebuje aj porozumenie, nádej a pocit, že na všetko nie je sám. Práve osobná skúsenosť jej umožňuje hovoriť so ženami otvorene a citlivo. Bez zľahčovania ich obáv, ale aj bez zbytočného strašenia. Zuzkin príbeh je pripomienkou, že na vlastné zdravie by sme nemali myslieť až vtedy, keď nás niečo bolí. Pretože prevencia nie je prejavom strachu. Je prejavom lásky k sebe samej, k svojmu životu a k ľuďom, s ktorými ho chceme zdieľať. Zuzka dostala šancu pokračovať vo svojom príbehu. Dnes robí všetko pre to, aby rovnakú šancu dostali aj ďalšie ženy. A možno práve jej skúsenosť povzbudí niektorú z nás, aby si konečne dohodla vyšetrenie, ktoré už tak dlho odkladá.
/andrea-palffy-belanyiova-01-web-1200x800.jpg)
Fotogaléria
