Až 43 % dievčat pre zlý pocit zo svojho vzhľadu nedokázalo byť dostatočne asertívnych a 63 % dievčat uvádza, že ich vzhľad obmedzil v školskom živote. Ako sa môže neistota z tela prejaviť v triede, hoci si ju učiteľ nemusí vôbec všimnúť?
Podobne ako u dospelých žien, nízke sebavedomie plynúce z negatívneho pohľadu na vlastný vzhľad vedie k pasivite až ku „skrývaniu sa“ pred svetom. Ak sú tieto dievčatá tichšie, učiteľ môže mať napríklad pocit, že sú iba bezproblémové a dobre vychované. Tieto dievčatá si však ťažko budujú a udržiavajú priateľstvá. To obmedzuje nielen ich sociálny život, ale aj dostupnosť podpory rovesníkov ohľadom školského života. Vidíme napríklad nevypýtanie si materiálov k písomke, nepožiadanie o pomoc, nezúčastňovanie sa určitých aktivít a výletov, osamelosť vedúcu k negatívnym pocitom a postupne sa zhoršujúce výsledky.
Prieskum ukazuje, že 35 % dievčat si pre nespokojnosť so vzhľadom osvojilo nezdravé stravovacie správanie; medzi dievčatami vo veku 14 až 17 rokov je to 37 %. Aké prvé signály by mali zachytiť rodičia a učitelia a ako o nich hovoriť bez kontroly, hanby a ďalšieho tlaku?
Medzi prvé príznaky často patrí zmena v oblasti stravovania ako napríklad vyhýbanie sa určitej skupine jedál, nadmerná zaujatosť prípravou jedál, vynechávanie jedál či nové zvyky a rituály týkajúce sa jedla (napríklad veľmi pomalé jedenie či krájanie jedla na maličké kúsky). Nejde však vždy iba o obmedzenie jedla. Problémom môže byť aj nadmerná konzumácia jedla a strata kontroly nad množstvom a rýchlosťou jeho konzumácie. Objavujú sa zmeny v kúpeľňových návykoch, ako napríklad chodenie do kúpeľne po každom jedle, časté vracanie, maskovanie zvukov púšťaním vody či častá návšteva toalety z dôvodu užívania laxatív a diuretík. Pozorovať môžeme aj nadmerné cvičenie. Viditeľnými príznakmi sú aj strata váhy či priberanie, ktoré sa dievčatá často snažia zakryť veľkým oblečením. Z hľadiska psychologických zmien pozorujeme posadnutosť vlastným telom, izolovanie sa od ostatných a zhoršenie mentálneho stavu. Objavuje sa zvýšená úzkosť, napätie a negatívne myšlienky až depresia. Učitelia môžu pozorovať najmä vyhýbanie sa jedlám a školským obedom, vyhýbanie sa jedeniu pred ostatnými, častú návštevu toalety, vyhýbanie sa telesnej výchove a spoločným športovým aktivitám, izolovanie sa, nárast perfekcionizmu a všeobecné zhoršenie fungovania.
Prieskum zároveň prináša nádej: 70 % dievčat sa cíti sebavedomo vo svojej kráse, kým medzi dospelými ženami je to iba 50 %. A 56 % matiek sa chce o telesnej sebadôvere učiť spolu so svojimi deťmi. Čo sa môžu dospelé ženy naučiť od mladšej generácie – a aké konkrétne kroky môžu rodičia či školy robiť, aby sebadôvera detí a mladých ľudí s vekom neklesala, ale naopak rástla?
Deti a mladí ľudia, ktorí nie sú ovplyvnení ideálmi krásy berú svoje telo ako nástroj, vďaka ktorému môžu naplno žiť. Nehýbu sa, aby spálili kalórie, ale pre radosť. Vyberajú si oblečenie, ktoré sa im páči a ukazuje ich osobnosť, nie ktoré zakryje akési nedostatky. Užívajú si obľúbené jedlá bez pocitu viny. Zabávajú sa s kamarátmi bez premýšľania nad tým, či v danej chvíli vyzerajú dostatočne dobre. Mnohé mladé dievčatá sú si navyše vedomé negatívneho vplyvu ideálov krásy a aktívne sa proti nim snažia bojovať. Netolerujú kritizovanie vzhľadu a snažia sa ukazovať realitu. Ukazujú svoju osobnosť namiesto toho, aby sa snažili zapadnúť do ideálov krásy. Častejšie hovoria o emóciách, viac prijímajú rozmanitosť vzhľadu a sú otvorenejší diskusiám o duševnom zdraví či sebaprijatí.
Čo by ste odkázali našim čitateľkám?
Začnime od seba a buďme pre naše deti, dcéry, mamy a kamarátky príkladom. Nehovorme so sebou negatívne, nekritizujme sa. Doprajme si šťastie a úspech nezávisle od toho, ako vyzeráme. Podporujme sa navzájom a snažme sa zastaviť sa vždy, keď začneme hovoriť o svojich telách a telách iných negatívne. A hlavne, dovoľme si byť samé sebou.
Fotogaléria
