Už na prvý pohľad to znelo neuveriteľne. Šestnásťtisíc eur nemala Na doma žiadnu šancu zarobiť. A tu jej k tomu ešte ponúkli aj pas a zaplatenie všetkých cestovných nákladov. Navyše to znelo tak bohumilo – pomôže manželom, ktorí nemôžu mať deti. V hlavnom meste Gruzínska, kde pár mal žiť, ju ale nečakalo žiadne stretnutie s budúcimi biologickými rodičmi, ale zástupcovia čínskej firmy, ktorá ju s ďalšími ženami priviedla do domu, kde už bolo ďalších asi sedemdesiat Thajčaniek. „Od tých sme sa dozvedeli, že žiadne zmluvy o náhradnom materstve ani budúci rodičia nejestvujú,“ prezradila Na po úteku. Tak ako pre ne, aj pre ňu bola namiesto toho pripravená len injekcia hormónov stimulujúcich vaječníky na uvoľnenie čo najväčšieho počtu vajíčok. „Pod anestézou nám ich potom každý mesiac odoberali,“ spomínala ďalej. Toto ale nemalo nič spoločné s inzerátom, na ktorý reagovala. „Samozrejme, že sme dostali strach,“ vracia sa do tých chvíľ. Zostali však bez pasov a o odchode ich „zamestnávatelia“ nechceli ani počuť, kým nezaplatia 1 300 – 1 800 eur, ktoré do nich investovali v rámci „cestovných a životných nákladov“. To si však väčšina nemohla dovoliť. Navyše im bolo povedané, že sú v krajine nelegálne, a ak sa pokúsia odísť, môžu byť zatknuté. A tak sa z nich stali doslova farmy na vajíčka.
"Podľa agentúry Bloomberg sa približne každých 15 sekúnd odoberú vajíčka nejakej žene na planéte. Väčšinou ide o tie, ktoré podstupujú umelé oplodnenie s použitím vlastných vajíčok. U približne šiestich percent je však pri snahe počať nevyhnutné použiť „darované“."
Miliardový biznis
Nelegálny biznis bol odhalený, až keď sa jednej z obetí priekupníkov s vajíčkami podarilo zohnať peniaze na výkupné a po návrate domov sa obrátila na miestnu mimovládnu nadáciu The Pavena Hongsakul Foundation, ktorá následne informovala thajské úrady. Tie potom odštartovali vyšetrovanie, predpokladá sa totiž, že takto odobraté vajíčka boli predané a použité pri asistovanej reprodukcii. „Nie je to síce zvyčajný spôsob získavania vajíčok na reprodukčných klinikách, ale zároveň ani nič neuveriteľné, že agentúry oslovia mladé ženy na náhradné materstvo a potom ich využijú ako „darkyne genetického materiálu“, hoci v tomto prípade slovo darkyne patrí do úvodzoviek, keďže nejde o darovanie, ale predaj vajíčok. Veľká väčšina je za to platená,“ hovorí výkonná riaditeľka kalifornského Centra pre bioetiku a kultúru Kallie Fell, MSc., podľa ktorej je predaj ženských vajíčok súčasťou celosvetového priemyslu v hodnote niekoľkých miliárd dolárov, ktorého hnacím motorom sú kliniky na liečbu neplodnosti, banky ženských pohlavných buniek a agentúry pre náhradné materstvo.
Nové cesty smerujú do Argentíny a Grécka
Podľa agentúry Bloomberg sa približne každých 15 sekúnd odoberú vajíčka nejakej žene na planéte. Väčšinou ide o tie, ktoré podstupujú umelé oplodnenie s použitím vlastných vajíčok. U približne šiestich percent je však pri snahe počať nevyhnutné použiť „darované“. Podľa poslednej štatistiky Medzinárodného výboru pre monitorovanie technológií asistovanej reprodukcie z roku 2019 bolo práve z darcovských vajíčok vytvorených za rok až 120 000 embryí. Odborníci však tvrdia, že v skutočnosti je toto číslo oveľa väčšie, keďže nie všetky krajiny poskytujú spoľahlivé údaje. Analýza jedného z najväčších indických výrobcov liekov na plodnosť totiž ukázala, že len v tejto krajine bolo uskutočnených 95 000 cyklov in vitro fertilizácie s použitím darcovských vajíčok. Dopyt po nich je teda obrovský, pričom cezhraničný obchod v tejto oblasti je regulovaný len minimálne. Predávajú a nakupujú sa rovnako legálne, ako aj na čiernom trhu. Všetko sa prispôsobuje okolnostiam. Keď došlo napríklad v Indii k zákazu náhradného materstva a vojna zastavila reprodukčnú turistiku na Ukrajine, tí, ktorí sa chceli dostať k potomkovi, začali hľadať pomoc v Grécku namiesto Indie a v Argentíne namiesto Ukrajiny.
Krádež vajíčok zostávala bez trestu
Hoci ide o miliardový biznis, práva „darkýň“ sú chránené častokrát minimálne, pričom na svojej strane nemajú ani zákony. V roku 1995 síce vyšetrovanie odhalilo na klinike asistovanej reprodukcie Kalifornskej univerzity, že boli pacientkam odoberané vajíčka bez ich vedomia. Skončilo to však mimosúdnym vyrovnaním. Univerzita vyplatila poškodeným 24 miliónov dolárov, aby stiahli individuálne žaloby. Pred trestný súd sa to pritom nemalo šancu dostať. V Kalifornii totiž vtedy nejestvoval jediný zákon, ktorý by sa problematiky krádeže vajíčok týkal. V Izraeli sa jeden z lekárov zase priznal, že v rokoch 1996 až 1999 odobral bez ich súhlasu stovky vajíčok pacientkam, ktoré podstupovali umelé oplodnenie. Len jednu pacientku takto obral o 232 vajíčok, ktoré následne poskytol iným 33 ženám. Ani v tomto prípade žiadny zákon jeho konanie nezakazoval, v disciplinárnom konaní mu však bola na osemnásť mesiacov aspoň pozastavená licencia. Vo všetkých prípadoch však išlo len o špičku ľadovca. „V reprodukčnom biznise sa objavuje množstvo prípadov nátlaku, vykorisťovania a celkovo neetických praktík, a to najmä v krajinách so slabou legislatívou, respektíve tam, kde sa s plodnosťou obchoduje ilegálne na čiernom trhu,“ upozorňuje Kallie Fell. Problémom je však podľa nej hlavne to, že celý tento multimiliardový biznis urobil z vajíčok komoditu a dehumanizoval tak stovky žien, na ktoré sa hľadí ako na „farmy“ na ich produkciu. „Bohužiaľ, došlo na slová americkej lekárky Dr. Suzanne Parisian, ktorá bola jednou z protagonistiek nášho oceneného dokumentu Eggsploitation, kde skonštatovala, že reprodukčný biznis sa začal pozerať na ženy ako na chodiace vaječníky a továrne na vajíčka.“
Čo bude?
V Spojených štátoch vládna agentúra FDA, ktorá je zodpovedná za kontrolu a reguláciu potravín a liečiv, vyžaduje, aby darcovia podstúpili fyzické vyšetrenie vrátane testov na infekčné choroby a poskytli svoju zdravotnú anamnézu. Okrem toho sa od kliník očakáva, že budú dodržiavať usmernenia stanovené Americkou spoločnosťou pre reprodukčnú medicínu, ktorá odporúča, aby jedna „darkyňa“ mohla podstúpiť maximálne šesť odberov, čo má znížiť riziko komplikácií. „Bohužiaľ, mám informácie, že reprodukčné kliniky tieto odporúčania nedodržiavajú alebo dokonca úplne ignorujú. Nehovoriac o tom, že aj šesť odberov, ktorým predchádza vždy hormonálna stimulácia, je pre ženu riskantných. Jednou z najčastejších komplikácií je pritom ovariálny hyperstimulačný syndróm, ktorý môže spôsobiť stratu vaječníkov, mŕtvicu či v zriedkavých prípadoch dokonca smrť. Po odbere sa navyše môže objaviť krvácanie či infekcie. Okrem toho sú tu vedľajšie účinky predpisovaných hormónov, ako je nepravidelná menštruácia, zmeny nálady, bolesti hlavy, nevoľnosť…,“ objasňuje riaditeľka Centra pre bioetiku. Tá zároveň upozorňuje, že „darkyne“ sa často následne strácajú v zdravotnom systéme, pretože v podstate nie sú pacientkami. „Neexistuje žiadna národná alebo globálna databáza, ktorá by sledovala ženu po tom, čo „darovala“ vajíčka. Nedarí sa tak sledovať vplyv hormonálnej stimulácie a následného odberu vajíčok na ich ďalšiu plodnosť, respektíve riziko skorej menopauzy alebo iných dlhodobých následkov,“ dodáva s tým, že existujú indície, že opakovaná hormonálna stimulácia a odber môžu ovplyvniť tak kvalitu, ako aj množstvo zostávajúcich vajíčok. „Postup pri odbere navyše môže spôsobiť zjazvenie, ktoré môže ovplyvniť implantáciu vlastného embrya alebo prirodzené počatie v budúcnosti,“ hovorí Kallie Fell. Niektoré zdroje navyše upozorňujú, že kliniky často zvyšujú dávky hormónov, aby dostali od žien väčšie množstvo vajíčok, a to bez toho, aby poznali dlhodobé následky takýchto postupov, takže kým u žien, ktoré na odber pristúpili, sa zvyšuje riziko zdravotných komplikácií, firmám v rámci reprodukčného biznisu zisky. Ako v tejto súvislosti skonštatoval profesor a riaditeľ programu Master of Science in Bioethics na Kolumbijskej univerzite Robert Klitzman, „zarábajú milióny na ženách, ktorým dávajú sotva tisíce…“
Fotogaléria
.jpg)
