Tichá revolúcia, ktorá zmenila smer
Zmena neprišla naraz. Bola to séria drobných posunov. Ženy začali viac študovať. Získali ekonomickú nezávislosť. Začali rozhodovať o svojich životoch. Dnes už podľa dát Eurostatu ženy v Európe dosahujú vysokoškolské vzdelanie častejšie než muži. Tento fakt zásadne mení ich ekonomickú aj sociálnu pozíciu. A s tým prichádza aj nová možnosť – nečakať. A práve v úplne obyčajných momentoch každodenného života je tento posun dnes viditeľný najviac. „V posledných rokoch evidujeme citeľný nárast klientok, ktoré si kupujú vlastnú nehnuteľnosť bez partnera. Sú to dámy, ktoré majú stabilný príjem, premýšľajú dlhodobo a vlastné bývanie vnímajú ako súčasť svojej nezávislosti,“ hovorí majiteľka realitnej kancelárie Karin & Partners Karin Zápalová, podľa ktorej ide o bežné ženy – právničky, manažérky, učiteľky, freelancerky. Hľadajú nehnuteľnosť, v ktorej chcú žiť život podľa svojich predstáv. Tento trend potvrdzujú aj celosvetové štatistiky. Napríklad v USA dnes slobodné ženy tvoria už približne pätinu kupujúcich na trhu realít, zatiaľ čo slobodných mužov je medzi kupcami len okolo 10 percent. Európa tento trend postupne nasleduje.
Chcem niečo, čo bude iba moje
Láska ako voľba, nie nutnosť
Podľa psychologičky Barbory Brzákovej Krelovej z online platformy ksebe.sk má tento trend hlboký vnútorný rozmer: „Bývanie nie je len otázkou strechy nad hlavou či investície do nehnuteľnosti, ale aj symbolom bezpečia, autonómie, identity a vnútorného pokoja.“ Ako dodáva, je to vnútorné ukotvenie. Byt sa tak stáva osobným manifestom, vyjadrením toho, kým žena je a kam smeruje. Je to jej bezpečie, svätyňa, base camp, jej pevný bod bez ohľadu na to, čo sa v jej živote práve deje. „Zo psychologického pohľadu vlastný byt predstavuje veľmi silný symbol autonómie a osobnej identity,“ dopĺňa. A práve preto mení aj sebavedomie žien. „V praxi si všímam, že po kúpe vlastného bývania často hovoria o zvláštnom vnútornom pokoji. Nie je to len radosť z nového bytu, ale pocit, že sa môžu oprieť samy o seba. Tento moment býva veľmi silný aj emocionálne, pretože symbolizuje dospelosť, nezávislosť a schopnosť postarať sa o vlastný život,“ vysvetľuje psychologička. Tento posun zásadne mení aj partnerstvá. „Dnešné ženy už nevnímajú partnera ako podmienku vlastnej stability, partnerstvo sa stáva voľbou,“ vysvetľuje psychologička. A práve v tom je zásadná zmena. Vzťahy už nevznikajú z potreby, ale z rozhodnutia. „Ak žena nevstupuje do vzťahu z potreby zabezpečenia, ale z túžby po blízkosti, mení sa aj kvalita výberu partnera.“
Čo sa deje s mužmi?
Každá zmena však vytvára aj napätie. Zatiaľ čo ženy získavajú nezávislosť, muži čoraz častejšie strácajú jasne definovanú rolu. Sociológovia upozorňujú, že tradičný model mužskej identity, založený na zabezpečení rodiny, sa rozpadá rýchlejšie, než sa vytvára nový. Americký psychológ Philip Zimbardo už pred rokmi upozornil na fenomén „strácajúcich sa mužov“, ktorí majú problém nájsť svoje miesto v spoločnosti, kde ich tradičná rola prestáva byť nevyhnutná. Poukazoval i na to, že muži nie sú ešte pripravení na nové, nezávislé ženy, na novú realitu, ktorá trvá len niekoľko rokov. Niektoré výskumy naznačujú, že časť mužov reaguje na túto zmenu neistotou, ústupom alebo hľadaním identity mimo tradičných vzorcov. Aj psychologička Brzáková Krelová vníma tento moment citlivo. „Ak muž vyrastal v modeli, kde jeho hodnota bola silno naviazaná na rolu zabezpečovateľa, môže pri veľmi samostatnej žene zažívať neistotu.“ Nie je to pritom konflikt medzi mužom a ženou. Je to konflikt medzi starým a novým svetom. „Najlepšie fungujú vzťahy tam, kde muž nevníma samostatnosť ženy ako konkurenciu, ale ako partnerstvo dvoch rovnocenných ľudí,“ dodáva.
Rodina v premene
Táto zmena sa odráža aj v rodine. Muži čoraz častejšie odchádzajú na rodičovskú dovolenku a ženy, naopak, vedú tímy, plánujú financie, robia strategické rozhodnutia. Roly sa nerozpadli, preusporiadali sa. Niektorí odborníci však upozorňujú, že príliš rýchla zmena rolí môže prinášať neistotu, najmä tam, kde chýba nový model spolužitia. Iní naopak tvrdia, že ide o prirodzený vývoj smerom k rovnováhe. A v tomto všetkom zohráva kľúčovú úlohu domov, ktorého zabezpečenie kedysi patrilo výlučne do mužských rúk. „Domov však nie je len funkčný priestor, ale miesto psychickej regenerácie,“ upozorňuje Brzáková Krelová, podľa ktorej ženy, ktoré majú vlastné zázemie, vstupujú do vzťahov inak. „Sú menej ochotné tolerovať neúctu či neistotu, pretože už vedia, že samota nie je horšia ako zlý vzťah,“ vysvetľuje. A práve tu vzniká nový typ partnerstva. Nie z potreby, ale zo slobody. Príbeh žien sa skrátka zmenil. A spolu s ním sa menia aj príbehy ich lások.
Fotogaléria
