Kolektívna imunita je imunita populácie, ide o taký stav jej odolnosti, ktorý bráni šíreniu infekcie a vzniku epidémií. Čím viac ľudí v celkovej populácii je zaočkovaných proti niektorému pôvodcovi choroby, tým sa zvyšuje šanca na obmedzenie šírenia ochorenia. Čiže ak v populácii budete mať istú očkovanosť, tak aj tých pár percent neočkovaných je v akomsi ochrannom puzdre vytvorenom očkovanými jedincami. A na to, aby ste boli takto chránení bez očkovania, je pri niektorých ochoreniach, ako napríklad osýpkach, potrebné, aby zaočkovaných bolo až 98 percent ostatných. Čiže medzi sto jedincami môžu byť dvaja, ktorí chorobu neprekonali alebo proti nej nedostali vakcínu, a sú tou masou aj tak chránení.
Vy hovoríte o 98-percentnej potrebe zaočkovanosti, čísla o dostatočnosti kolektívnej imunity v populácii sa však rôznia, pričom niektorí uvádzajú, že na to, aby bola dostatočná, stačí aj 95 očkovaných zo sto ľudí. Z čoho vychádzajú tie odlišnosti?
Rozdielne percentá sa uvádzajú v súvislosti s rozdielnymi ochoreniami a vychádzajú z indexu infekčnosti tej-ktorej diagnózy. Je to percento populácie, ktorú musíte mať zaočkovanú, aby tam niekto nepriniesol infekciu. Pri detských infekciách až stopercentnú nákazlivosť majú už spomínané osýpky, ale vysoká je aj v prípade čierneho kašľa, ovčích kiahní či mumpsu. Pri osýpkach sa dá povedať, že prakticky u každého, kto ich neprekonal alebo nebol proti nim očkovaný, je takmer stopercentná pravdepodobnosť, že ich dostane, keď sa s nákazou stretne. U väčšiny ostatných infekčných ochorení, proti ktorým sa očkuje, je to nad deväťdesiat percent. Ale sú aj choroby, ako napríklad hemofilová nákaza, kde aj kolektívna imunita na úrovni pod deväťdesiat percent stačí, aby zabránila jej šíreniu.
Ohrozuje pokles kolektívnej imunity aj zaočkované deti?
Nie. Kolektívna imunita je skôr o ochrane tých, ktorí očkovaní byť nemôžu. Keď si zoberieme predvlaňajšiu epidémiu osýpok, ktorá vypukla na východnom Slovensku, nerozšírila sa nikam inam a zostala lokalizovaná len medzi nezaočkovanými. Ak ste zaočkovaní, nič vám nehrozí.
Prečo vlastne nemôže byť zaočkovaný každý?
Aj keď jestvuje minimálne množstvo kontraindikácií očkovania, je isté percento detí, najmä s poruchami imunity, ktoré nemôžu byť očkované živou vakcínou, akou je napríklad MMR. Dôvody na neočkovanie neživou vakcínou – hexavakcínou či vakcínou proti pneumokokom – však v podstate nejestvujú.
Choroby, proti ktorým sa nimi očkuje, sa tu však už takmer nevyskytujú. Tým argumentujú rodičia, ktorí očkovanie odmietajú ako zbytočné, keďže ich deti už neohrozujú… Je to ale naozaj tak?
Vakcinácia je v podstate obeťou svojho úspechu. Kým sa neočkovalo, tieto choroby aj u nás mali za následok tisíce chorých a desiatky mŕtvych. V danej situácii ľudia prijali očkovanie ako riešenie, ako spôsob ochrany pred tým, čo sami zažili, a ono začalo fungovať. Očkovaním počet ochorení na tieto choroby začal klesať, až sme sa v Československu dostali k bodu, keď sme napríklad osýpky eliminovali úplne. A to viedlo k tomu, že sa niektorí začali pýtať – načo očkovať proti chorobám, ktoré tu nie sú?
"Imunita dieťaťa je ako žiak, ktorý nevie písať, čítať, počítať a všetko sa to musí naučiť. A učí sa to každým stretnutím s baktériami a vírusmi, na ktoré jeho telo zareaguje a tú reakciu si zapamätá."
Máte na to odpoveď?
Pred časom vyšla v Kanade zaujímavá epidemiologická práca, ktorá opisovala konkrétny prípad študenta s nákazou osýpok. Podarilo sa zistiť, že bol dokázateľne v kontakte s touto chorobou, no vykašľal sa na to a ešte v inkubačnej dobe so spolužiakmi odletel na výlet do Thajska. Už na palube lietadla sa nákaza rozvinula, dostal vysoké horúčky, ale pokračoval v ceste, ochorenie prechodil a až po návrate domov ho podchytili ako chorého. Tá práca následne opisovala postup pri izolovaní tejto infekcie, aby sa nešírila ďalej. Vyhľadanie pasažierov lietadiel, ktorými cestoval, a hotelových hostí, s ktorými bol v kontakte, a ich vyšetrenie stálo viac ako štyri milióny dolárov. A to bol len jeden nezodpovedný študent. V dnešnom globalizovanom svete, keď sú vo vzduchu v jednom momente tisíce lietadiel a ľudia cestujú po celom svete, sa však toto deje neustále, a tak je riziko prenosu infekčných ochorení, aj tých, ktoré u nás už vymizli, opäť kedykoľvek možné. A jediná ochrana proti tomu, aby sa znova šírili, je aktívna imunizácia populácie. Koniec koncov, mnohí antivakcinátori stíchli po tom, čo sa už spomínané osýpky vyskytli ak u nás znova a šírili sa práve pre nedostatočnú zaočkovanosť v lokalite na východnom Slovensku.
Dnešná generácia rodičov sa narodila v podstate do situácie, keď tieto choroby vďaka očkovaniu vymizli. Čo však čaká tú ďalšiu, keď začnú privádzať na svet potomstvo neočkované deti?
Nezaočkovaná matka neprenesie na svojich potomkov protilátky proti týmto ochoreniam, a tak existuje možnosť, že aj dieťa do šiestich mesiacov, ktoré je inak chránené matkinou imunitou, môže danú infekciu dostať. Hneď po narodení sa novorodenec totiž dokáže brániť proti rôznym bakteriálnym infekciám bez toho, aby sa s nimi predtým stretol, práve vďaka tomu, že protilátky získal cez placentu od matky.
Pýtam sa preto, že v súvislosti s imunitou sa hovorí veľa o dedičnosti. Znamená to, že čo dieťa nedostane od rodičov, už nemá šancu získať?
Naopak, imunita dieťaťa je ako žiak, ktorý nevie písať, čítať, počítať a všetko sa to musí naučiť. A učí sa to každým stretnutím s baktériami a vírusmi, na ktoré jeho telo zareaguje a tú reakciu si zapamätá. Preto sú deti do piatich rokov častejšie choré, ich imunitný systém sa totiž stretáva s novými patogénmi, ktoré sa snaží naučiť zlikvidovať. Neexistuje, aby sa imunita nebola schopná učiť. Aby jej bolo niečo v nejakých percentách dané, s čím už nič neurobí. Samozrejme, musí dostať príležitosť stretávať sa s bežnými okolitými patogénmi. Je napríklad dokázané, že deti vychovávané na farmách medzi zvieratami a najrôznejšími peľmi majú omnoho lepšiu imunitu ako deti vyrastajúce v mestách, ktoré sa s tým nestretnú a ktoré sú mnohokrát chránené doslova pred každou baktériou. Bez bacilov však niet imunity.
Čerstvej mamičke však príde prirodzené krehkého novorodenca pred všetkým nebezpečným chrániť. A baktérie a vírusy okolo im bezpečné rozhodne nepripadajú…
Viete, čo hovorí latinské príslovie? Inter faeces et urinas nascimus, teda rodíme sa medzi stolicou a močom. Už pri príchode dieťaťa na svet kolonizujú pokožku novorodenca tisíce baktérií matky pochádzajúce z jej orálneho, črevného, placentárneho, vaginálneho a cervikálneho mikrobiómu. Dokonalosť ľudského organizmu je v tom, že matka mu následne v materskom mlieku dodá protilátky proti tým baktériám, ktorými ho „nakazila“.
Fotogaléria
.jpg)
