Neďaleko slovenských hraníc zomrel škôlkar na chorobu, ktorá sa vďaka očkovaniu dlhé desaťročia objavovala len výnimočne. Podľa portálu iDnes.cz išlo o trojročného nezaočkovaného chlapca z ostravského regiónu, ktorý po ochorení vydýchol naposledy vo Fakultnej nemocnici Motol. Po úmrtí boli podľa dostupných informácií hospitalizovaní aj členovia jeho rodiny a hygienici zaviedli protiepidemické opatrenia aj v školských kolektívoch, ktoré navštevovali jeho súrodenci. Hoci českí hygienici ubezpečovali, že riziko pre širšiu verejnosť je vďaka rýchlemu dohľadaniu kontaktov nízke, samotný prípad vyvolal veľké znepokojenie. Nie preto, že by išlo o novú, neznámu nákazu. Práve naopak. Záškrt je staré, dobre opísané, ale aj veľmi nebezpečné ochorenie, pred ktorým existuje jediná účinná ochrana: očkovanie.
Choroba, ktorá nemusela zabíjať
Tragédia z Česka je bolestivá najmä preto, že záškrt patrí medzi ochorenia, ktorým sa dá predchádzať. Nejde o bežnú angínu ani o „silnejšiu virózu“. Diftéria, ako sa záškrt odborne nazýva, je ťažké infekčné ochorenie spôsobené baktériou Corynebacterium diphtheriae. Nebezpečné je najmä vtedy, keď baktéria produkuje toxín, teda jed, ktorý môže poškodiť srdce, nervový systém aj obličky. Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) v tejto súvislosti vysvetľuje, že záškrt sa prenáša vzduchom kontaminovaným sekrétom dýchacích ciest chorého alebo nosiča. „Typickým znakom ochorenia je tvorba takzvaných pablán v hrdle. Tie môžu zužovať dýchacie cesty a v ťažkých prípadoch viesť až k zaduseniu,“ vysvetľuje úrad hlavného hygienika s tým, že ochorenie môže mať komplikovaný priebeh, môže dôjsť k zápalu srdcového svalu, obrne mäkkého podnebia a iných svalov či k poškodeniu obličiek. Inkubačný čas je najčastejšie dva až päť dní. Prvé príznaky pritom nemusia na začiatku pôsobiť dramaticky. Dieťa môže mať bolesť hrdla, zvýšenú teplotu, slabosť, nechutenstvo či opuchnuté uzliny. Práve preto je záškrt zradný. Kým na začiatku môže pripomínať bežné ochorenie dýchacích ciest, neskôr sa môže stav prudko zhoršiť.
"Iba vďaka plošnej vakcinácii sme zo sveta úplne vymazali hrozby ako pravé kiahne a dostali pod kontrolu tetanus či záškrt."
Návrat zabudnutých chorôb je varovaním
Na úmrtie dieťaťa v Česku reagovala aj Slovenská akadémia vied. Vo svojom stanovisku upozornila, že prípady chorôb, ktoré boli vďaka povinnému plošnému očkovaniu desaťročia prakticky pod kontrolou, sa opäť pripomínajú. Akadémia označila situáciu za varovanie pred dôsledkami oslabovania dôvery v medicínu a vedecké fakty. „Očkovanie patrí k najväčším medicínskym úspechom v histórii ľudstva. Iba vďaka plošnej vakcinácii sme zo sveta úplne vymazali hrozby ako pravé kiahne a dostali pod kontrolu tetanus či záškrt,“ uviedol predseda SAV Martin Venhart, ktorý pripomenul aj to, že ľahkovážne spochybňovanie vedeckých faktov otvára dvere návratu chorôb, o ktorých sme si mysleli, že patria minulosti. „Hazardovanie s dôverou vo vedu má dnes, žiaľ, reálne a tragické obete,“ upozornil Venhart. SAV zároveň varuje, že infekčné choroby nikam nezmizli. To, že ich bežne nevidíme, nie je dôkazom ich neškodnosti, ale výsledkom dlhoročného očkovania. Ak zaočkovanosť klesá, v populácii pribúdajú ľudia, ktorí sa môžu nakaziť a ochorenie šíriť ďalej. Stráca sa aj kolektívna imunita, ktorá chráni najzraniteľnejších – napríklad malé deti, ktoré ešte nie sú zaočkované, alebo ľudí, ktorí očkovanie zo zdravotných dôvodov absolvovať nemôžu.
Čo sa stane, keď poľavíme
Rada Učenej spoločnosti Slovenska vo svojom vyhlásení pripomenula, že v Českej republike išlo o prvé úmrtie na záškrt od roku 2000. Na Slovensku bolo v tomto období zaznamenané tiež jediné úmrtie, a to v roku 2022. Povinné očkovanie proti záškrtu bolo pritom v celom Československu zavedené v roku 1946. Dovtedy naň podľa vedcov ročne zomieralo vyše tisíc ľudí z desiatok tisíc nakazených. Po zavedení očkovania sa situácia zásadne zmenila. V priebehu päťdesiatych rokov počet prípadov aj úmrtí klesal a v polovici šesťdesiatych rokov sa výskyt dostal prakticky na nulu. To je dôvod, prečo dnes mnohí ľudia záškrt nevnímajú ako reálnu hrozbu. Lenže choroba nezmizla preto, že by zoslabla. Zmizla preto, že populáciu chránilo očkovanie. Úrad verejného zdravotníctva preto upozorňuje, že ochorenie sa vo svete stále vyskytuje a jeho výskyt závisí od počtu zaočkovaných detí. „Tam, kde sa darí udržať vysoké percento zaočkovanosti, sa záškrt nevyskytuje alebo je veľmi zriedkavý. Akékoľvek poľavenie v očkovaní však môže viesť k nahromadeniu vnímavých osôb a následnému výskytu ochorení,“ dodáva úrad hlavného hygienika. Jednoducho povedané: ak dosť ľudí prestane byť chránených, choroba dostane priestor.
Ako sa záškrt lieči
Liečba záškrtu patrí do rúk lekárov a musí sa začať rýchlo. Chorým sa podáva sérum, ktoré neutralizuje toxín. Podľa ÚVZ SR je takáto liečba opodstatnená už pri podozrení na diftériu, pretože čakanie môže byť nebezpečné. Súčasťou liečby sú aj antibiotiká, dlhodobý pokoj na lôžku a podporná liečba. Problém je, že ak už toxín poškodí srdce alebo nervový systém, vtedy môžu byť následky vážne. Preto je pri záškrte prevencia oveľa silnejšou zbraňou než samotná liečba. Očkovanie pripraví imunitný systém tak, aby sa vedel brániť ešte skôr, než sa ochorenie rozvinie do ťažkej formy.
Kedy sa u nás očkuje?
„Na Slovensku sa deti proti záškrtu očkujú v rámci povinného očkovania hexavakcínou. Základné očkovanie sa pritom skladá z troch dávok, ktoré sa podávajú v 3., 5. a 11. mesiaci života. Neskôr nasleduje preočkovanie v 6. a 13. roku života,“ vysvetľuje ÚVZ s tým, že dôležité je aj očkovanie dospelých. „Preočkovanie proti záškrtu a tetanu sa vykonáva kombinovanou očkovacou látkou každých 15 rokov. Mnohí dospelí na to zabúdajú, pretože očkovanie si spájajú najmä s detstvom. Ochrana však časom slabne a treba ju obnovovať,“ dodáva úrad. Ak si nie ste istí, kedy ste boli naposledy očkovaní, najjednoduchšie je kontaktovať všeobecného lekára. Pri deťoch by rodičia mali skontrolovať očkovací preukaz a v prípade nejasností sa poradiť s pediatrom. Očkovanie pritom nie je len individuálne rozhodnutie jednej rodiny. Pri infekčných ochoreniach má dosah aj na okolie. Neočkované dieťa totiž môže ohroziť súrodencov, spolužiakov, starých rodičov aj ľudí s oslabenou imunitou. Práve preto odborníci hovoria o kolektívnej imunite – spoločnej ochrane, ktorá funguje len vtedy, keď je zaočkovanosť dostatočne vysoká.
Záškrt je choroba minulosti len dovtedy, kým si udržiavame ochranu, ktorá ju do minulosti vytlačila. Prípad z ostravského regiónu je tragédiou jednej rodiny, ale aj varovaním pre spoločnosť. Ochorenia, ktoré sme prestali vídať, sa môžu vrátiť, ak prestaneme využívať nástroje, ktoré nás pred nimi chránia. Dobrá správa je, že ochrana existuje. Je dostupná, overená a dlhodobo používaná.
Fotogaléria
