Hovorili ste o tom s niekým?
Nie. Bohužiaľ. Držal som to v sebe.
Teraz ste, naopak, otvorene prehovorili a mnohých ste priznaním sa k drogovej minulosti šokovali. Prečo ste sa rozhodli ísť s tým von?
Mojím zámerom bolo dostať do povedomia, že je jedno, odkiaľ človek pochádza. Do závislosti môže padnúť ktokoľvek. Bez ohľadu na inteligenciu, sociálnu vrstvu alebo status. Závislosť si nevyberá. V najhorších obdobiach mi veľmi pomáhalo počúvať ľudí, ktorí hovorili o tom, ako sa z toho dostávali. Dávalo mi to nádej, že hoci mám ťažký problém, existuje cesta von. Teraz sám dostávam súkromné správy od ľudí, ktorých sa to týka, že im to pomohlo. To je pre mňa katarzia. Vďaka tomu mi je akýkoľvek negatívny komentár na moju adresu ukradnutý.
Mnohí však neútočia len na vás…
Áno. Čítal som komentáre, že robím hanbu rodine, že keby pán Kvietik žil, mal by ma vyfackať a podobne. Na to môžem povedať len jedno: tí ľudia môjho starého otca nepoznali. Nevedia, čo vedel ani aký mal postoj. Zároveň im však istým spôsobom rozumiem. Rozumiem, keď sa niekto pozrie na závislého človeka a povie – odpad. Možno v tom chýba empatia, ale ani ja som závislosti nerozumel, kým som sa v nej sám neocitol.
Ako do toho človek vôbec padne? Čo bolo na začiatku?
Lavína. Môžeme ísť od detstva cez rôzne neskoršie zlé rozhodnutia až po spôsob, akým som potláčal bolesť. Mal som problém vyrovnávať sa s realitou, tak som únik hľadal v alkohole, potom v ľahkých a neskôr v ťažkých drogách. Bola to celoživotná vlna, ktorá sa zbierala, zbierala, až z nej bolo cunami.
Veľa ľudí si po vašom priznaní povedalo, že ste sa mali tak dobre, až ste už „nevedeli, čo od dobroty“…
To je strašne mylná predstava. Pri alkohole, drogách a akomkoľvek sebadeštruktívnom správaní ide o presný opak. Deväťdesiatdeväť percent závislých ľudí to robí preto, že sa nenávidia, nie že nevedia, ako si ešte lepšie užívať. Je to absolútna absencia sebalásky. Zámerná sebadeštrukcia. Nikto nezačne brať drogy alebo piť preto, že si cení samého seba. Tak to jednoducho nefunguje.
Vie závislý človek, že má problém? Alebo si nahovára, že to má pod kontrolou?
Môžem hovoriť len za seba. Ja som zakaždým, keď som si dal dávku, vedel, že je to zlé. Vedel som, že je to prúser a že nad tým nemám kontrolu. Ale presvedčil som sám seba, že ju mám. Keď som vydržal dva dni bez toho, myslel som si, aký som frajer. A potom som do toho zasa spadol. Najťažšie a zároveň najväčšia výhra je totiž priznať si, že to je reálny problém, a začať s tým niečo robiť. Človek na to však často musí padnúť na svoje vlastné dno. A to má každý inde. Pre mňa ním bolo, že som sa drogami skoro zabil. Poznám však ľudí, ktorí niečo podobné zažili viackrát, a ani tak s tým neprestali. Ja mám pocit, že som sa zastavil ešte relatívne skoro.
To, že trpeli vaši najbližší, nestačilo na to, aby ste si povedali dosť? Alebo ste to nevnímali?
Ale áno. Dokonca som sa im s tým sám priznal ešte predtým, než som prestal. Vedel som, že ich to trápi, špeciálne moju mamu. Ale závislosť je už z princípu sebecká. Všetky empatické dôvody prestať idú von oknom. Jediný cieľ je byť spokojný sám a byť „sjetý“. To prevezme kontrolu aj nad láskou, aj nad ráciom, skrátka nad všetkým. Keď sa potom na to spätne pozriete, máte až zimomriavky hanby. Pýtate sa, ako ste mohli odignorovať toľko vecí? Ale vtedy máte jeden jediný cieľ – „sundať sa“. Nič iné.
Nebáli ste sa, že takto stratíte rodinu a ľudí, ktorých ľúbite?
Nebolo mi to jedno. To priznávam. Ale ten pud, ktorý ma ťahal k drogám, bol silnejší. Som mimoriadne vďačný svojim najbližším, že pri mne zostali. Nechcem zľahčovať, v čom som bol, ale nedotiahol som to až do fázy ťažkého narkomana, ktorý kradne a stratí úplne všetko. Napriek tomu som bol v obrovskom probléme.
Neovplyvňovalo to vašu prácu? Stále ste pracovali a nikomu z nás, kto vás videl v seriálovom Ranči či Nemocnici, ani nenapadlo, že keď niekto podáva výkon ako vy, môže mať problémy s drogami. Alebo si to na vás predsa len niekto všimol?
Nie som si istý, či to ľudia na mne videli. Vedel som to celkom dobre maskovať. Do práce som pod vplyvom drog ani nechodil. S výnimkou jedného predstavenia v divadle, keď som si z nejakého dôvodu dal dávku chvíľu predtým. A bolo to hrozné. V polovici účinok vyprchal a mal som pocit, že sa zbláznim. Odrátaval som sekundy, kedy sa to skončí. V tom období mi však zároveň na ničom nezáležalo. Pracoval som najmä z finančných dôvodov – zarobiť a minúť na to, na čo som chcel. Nejaká zodpovednosť mi zostala aspoň pri nakrúcaní, kde je veľký štáb. Bolo by sebecké odpáliť to pred toľkými ľuďmi.
Zvažovali ste dlho, či o tom prehovoríte verejne?
Samozrejme. S Lukášom Frlajsom, s ktorým robíme spolu náš Ďalší zbytočný podcast, sme nad tým dlho sedeli. On ako bývalý gambler mal potrebu zo seba vykričať veci, ktoré dusil dlhšie, a ja som si uvedomil, že to cítim podobne. Základom riešenia akéhokoľvek mentálneho problému je totiž hovoriť o ňom. Závislosť je choroba. A mne pomáha o nej rozprávať. Je to svojím spôsobom forma terapie. Vedeli sme, že bulvár to prekrúti a urobí z toho senzáciu. A presne to sa stalo. Ale neprekvapilo nás to.
Neľutovali ste aj preto nakoniec, že ste to povedali nahlas?
Vôbec.
Máte dve malé dcéry. To, čo ste zverejnili, už v online priestore zostane navždy. Ste pripravený raz im to vysvetliť?
Jasné. To som chcel, aj keby sa to nikdy nedostalo von. Rád budem slúžiť ako odstrašujúci príklad toho, ako vedia drogy zomlieť človeka a jeho život. A úplne zbytočne. Pochopil som však, že každá ťažká závislosť vychádza z ťažkého a dlho neriešeného psychického neporiadku. Ak niekto príde domov a dá si štyri pivá, lebo nechce byť úplne pri vedomí a odkladá tým problémy, je to začiatok konca. Potom príde moment, keď mu to doslova vybuchne do tváre a bude sa z toho spamätávať roky.
Veríte, že vaše svedectvo niekoho zastaví?
Viem, že to, čo hovorím, prinúti niečo robiť len mizivé percento ľudí. Komfort alkoholu alebo drog je silný. Odpútava od reality. Ale po osemnástich mesiacoch triezvosti môžem povedať, že vnímať veci triezvo a dokázať ich spracovať s relatívnym duševným pokojom je neporovnateľne lepšie ako pred tým všetkým utekať.
Fotogaléria
.jpg)
