Moderné domácnosti sú energeticky úspornejšie ako kedysi. Zateplenie a dokonale tesniace okná nám pomáhajú udržiavať teplo, zároveň však výrazne obmedzujú prirodzenú výmenu vzduchu. Ak pravidelne nevetráme, škodliviny vznikajúce pri varení, upratovaní, používaní kozmetiky, sviečok alebo z nábytku a stavebných materiálov zostávajú vnútri. A práve vtedy môže vzniknúť problém, o ktorom sa stále hovorí pomerne málo.
Keď nám je zle iba doma
Takzvaný syndróm chorých budov, známy aj pod skratkou SBS z anglického Sick Building Syndrome, označuje súbor ťažkostí, ktoré sa objavujú počas pobytu v konkrétnej budove, pričom ich presnú príčinu sa často nepodarí jednoznačne určiť. „Ide o súbor príznakov, ako sú bolesť hlavy, závraty, nevoľnosť, podráždenie očí, zachrípnutie, kašeľ, svrbenie kože, problémy s koncentráciou alebo únava,“ opisuje imunologička Jiřina Bartůňková. Typickým znakom býva, že po odchode z konkrétneho prostredia sa človeku postupne uľaví.
Ak nás doma alebo v kancelárii pravidelne bolí hlava, sme unavení, pália nás oči či máme pocit vydýchaného vzduchu, no po pobyte vonku sa cítime lepšie, stojí za to zamyslieť sa aj nad prostredím, v ktorom trávime čas.
Zaujímavé je, že problémy sa môžu objaviť aj po zmene, od ktorej sme očakávali presný opak – napríklad po rekonštrukcii. Úrad verejného zdravotníctva SR medzi okolnosti spájané so syndrómom chorých budov zaraďuje rekonštrukcie, príliš skoré nasťahovanie do nových budov, problémy s vodou a vlhkosťou či celkovo nevyhovujúce podmienky vnútorného prostredia.
Čo vlastne doma dýchame?
Na prvý pohľad čistá obývačka ešte nemusí znamenať čistý vzduch. Vo vnútornom prostredí sa môžu nachádzať jemné prachové častice, plesne, baktérie, alergény, formaldehyd či prchavé organické zlúčeniny, označované ako VOC. Ich zdrojom môže byť nový nábytok, farby, laky, lepidlá, stavebné materiály, koberce, podlahy, čistiace prostriedky, osviežovače vzduchu aj ďalšie výrobky, ktoré bežne používame. „Dlhodobé pôsobenie nižších koncentrácií spôsobuje jemné neurologické zmeny, akútne pôsobenie sa môže prejaviť ako otrava a niektoré z látok tejto skupiny majú karcinogénny účinok,“ upozorňuje hygienička Zuzana Mathauserová.
Nemusíme začať panikáriť pri každom novom kuse nábytku. Oveľa dôležitejšie je pri zariaďovaní domácnosti sledovať zloženie materiálov, certifikácie a údaje o emisiách a po maľovaní, rekonštrukcii či kúpe nového zariadenia dostatočne vetrať.
Koberec alebo hladká podlaha?
Veľkú úlohu môže zohrávať aj to, čo máme pod nohami. Koberce síce dokážu interiér zútulniť, zároveň však zachytávajú prach, roztoče, zvieracie chlpy a ďalšie alergény. Pre alergikov a ľudí s citlivými dýchacími cestami preto môžu byť praktickejšou voľbou hladké podlahy, ktoré sa jednoduchšie vysávajú a umývajú. Neznamená to, že sa kobercov musíme úplne vzdať. „Na udržiavanie všeobecnej čistoty sú vhodnejšie iba malé koberce, nie tie od steny k stene, kde sa drží prach. Takže umývateľná podlaha a na nej malý kvalitný koberec, ktorý sa dá občas vyprať, vyvetrať vonku alebo aspoň povysávať, je dobrou voľbou,“ odporúča Jiřina Bartůňková. Ak milujeme pocit mäkkého koberca pod nohami, vyberajme také rozmery a materiály, ktoré dokážeme pravidelne a dôkladne čistiť.
Fotogaléria
