
Ráno sa zobudíte a už premýšľate, čo všetko musíte stihnúť. V práci čakajú povinnosti, doma ďalšie. Medzitým príde správa, ktorá vás znepokojí, alebo si spomeniete na zdravotný problém, ktorý už týždne odkladáte. Navonok všetko zvládate. Lenže vo vnútri sa postupne hromadí napätie. Poznáte to? Možno vás prekvapí, že Slováci v porovnaní s väčšinou sveta nepociťujú stres až tak často. Aspoň to naznačujú výsledky medzinárodného prieskumu siete WIN, do ktorého sa zapojilo 45 krajín. Slovensko sa v miere stresu umiestnilo pod svetovým aj európskym priemerom. To však neznamená, že sa máme dobre všetci. Rozdiely medzi jednotlivými skupinami sú výrazné.
Ženy sa stresujú častejšie než muži
Kým medzi slovenskými mužmi pociťuje stres aspoň občas 60 percent opýtaných, medzi ženami je to až 74 percent. Inými slovami, približne tri zo štyroch žien poznajú stres ako súčasť svojho života. A Slovensko nie je výnimkou. Aj v ostatných skúmaných krajinách ženy uvádzajú stres častejšie než muži. Zaujímavé je tiež to, v akom veku nás život zaťažuje najviac. Na Slovensku sú najčastejšie v strese ľudia vo veku od 25 do 44 rokov. Teda generácia, ktorá často súčasne rieši pracovné uplatnenie, bývanie, partnerské vzťahy, rodičovstvo aj finančnú zodpovednosť. Medzi mladými ľuďmi do 24 rokov pociťujú stres približne traja zo štyroch. Naopak, najmenej ho uvádzajú ľudia starší ako 65 rokov. „Mladšiu generáciu vystavuje stresu najmä tlak na výkon a hľadanie vlastného miesta v živote. Starší ľudia, naopak, využívajú dlhoročnú prax, vďaka ktorej zvládajú životné situácie s menšou emočnou záťažou,“ vysvetľuje Robert Cyprich, konzultant prieskumnej agentúry Go4insight.

Keď sa ľudí vo svete pýtali, čo im spôsobuje najväčší stres, najčastejšie spomínali nedostatok peňazí a dlhy. Nasledovali pracovné problémy, rodina a zdravie. Na Slovensku je však poradie iné. Našou najväčšou obavou je vlastné zdravie. Podľa prieskumu ho medzi stresujúcimi faktormi uviedlo 33 percent opýtaných. Prácu spomenulo 30 percent, domácu politiku 29 percent a nedostatok peňazí či dlhy 28 percent. Až za nimi nasleduje rodina, ktorú ako zdroj stresu označilo 26 percent respondentov. Aj tu sa však ukazujú rozdiely medzi pohlaviami. Slovenských mužov najviac stresuje práca, takmer rovnako často aj domáca politika. Ženy najčastejšie uvádzajú zdravie, ale výrazne ich zaťažujú aj rodina a finančná neistota. Na opačnom konci rebríčka sa ocitli prírodné katastrofy a nadmerné trávenie času na mobile. Kým na Slovensku patríme medzi pokojnejšie krajiny, celosvetový vývoj nie je priaznivý. V roku 2025 uvádzalo častý stres 32 percent svetovej populácie. V roku 2026 je to už 42 percent. Ide o nárast o desať percentuálnych bodov za jediný rok. A podľa výsledkov prieskumu sa zvýšenie týka mužov aj žien. Najvyššiu mieru stresu zaznamenali v Turecku, Srbsku a Čile. Samotná frekvencia stresu však ešte nemusí vypovedať o tom, ako veľmi človeku škodí. Dôležité je aj to, čo sa s nami deje po skončení náročnej situácie.
Fungujete normálne, ale v skutočnosti už nevládzete?
Práve na tento nenápadný problém upozorňuje terapeutka Zuzana Kaššai Belánová z platformy Hedepy. „Človek môže ďalej pracovať, starať sa o rodinu a navonok fungovať, hoci sa uňho preťaženie už prejavuje podráždenosťou, problémami so spánkom alebo sústredením. Keď si na takéto fungovanie zvykneme, môžeme ho začať považovať za bežnú súčasť života,“ vysvetľuje. Práve v tom môže byť stres zradný. Nemusí sa prejaviť dramatickým kolapsom ani chvíľou, keď už nedokážeme vstať z postele. Niekedy sa jednoducho stane, že sme stále unavení. Horšie spíme, rýchlejšie sa rozčúlime, ťažšie sa sústredíme. Povinnosti však plníme ďalej, a tak máme pocit, že všetko je v poriadku. Podstatná otázka preto neznie iba, koľko stresu počas dňa zažijeme, ale aj či sa z neho ešte dokážeme zotaviť.

Možno najsmutnejšie zistenie však prinášajú údaje platformy Hedepy. Až 80 percent Slovákov podľa nich v minulom roku trápilo niečo natoľko, že to ovplyvnilo ich prácu, spánok alebo vzťahy. A ďalšie číslo je nemenej výpovedné. Až 67 percent sa chcelo niekomu zdôveriť, no napokon zostali ticho. Dôvody prieskum bližšie nevysvetľuje. Samotný rozdiel medzi potrebou hovoriť a skutočným mlčaním však ukazuje, že prežívať niečo ťažké a dokázať o tom rozprávať sú dve odlišné veci. A práve tu sa dostávame k otázke, ktorá je možno dôležitejšia než porovnávanie jednotlivých krajín. Máme vo svojom okolí niekoho, pred kým sa nemusíme tváriť, že všetko zvládame?
Ako sa dostať z bludného kruhu stresu?
Terapeutka Zuzana Kaššai Belánová pripomína, že pri zvládaní stresu nestačí iba hľadať spôsob, ako sa na chvíľu upokojiť. Potrebujeme tiež porozumieť tomu, čo nás dlhodobo vyčerpáva. „Pri zvládaní stresu pomáha porozumieť tomu, čo nás dlhodobo zaťažuje a čo môžeme vo svojom živote reálne zmeniť. Pravidelný spánok, pohyb a rozhovor s človekom, ktorému dôverujeme, môžu priniesť úľavu. Dôležité je však pozrieť sa aj na množstvo povinností, vlastné hranice a dostupnú podporu,“ odporúča. To znamená, že nie vždy pomôže iba ďalšia prechádzka, víkendový oddych či večer bez mobilu. Ak sa po krátkom vydýchnutí opäť vraciame do rovnakého kolotoča povinností, potrebujeme sa zamyslieť aj nad tým, čo tento tlak spôsobuje. A možno si dovoliť povedať, že niečo je už nad naše sily. Pretože najväčším problémom nemusí byť vždy to, koľko stresu máme. Ale ako dlho predstierame, že ho zvládame.





