„A čo si o mne pomyslia?“ Aj takáto otázka môže človeku brániť vyhľadať odbornú pomoc. Nie preto, že by neveril, že ju potrebuje, ale preto, že sa obáva reakcie rodiny, kolegov či priateľov. Predstava návštevy psychológa je v niektorých rodinách a generáciách stále spojená s presvedčením, že človek by mal svoje problémy zvládnuť sám. Veď predsa „každý má starosti“, „treba sa vzchopiť“ alebo „kedysi sa k psychológom nechodilo“. Lenže psychické ťažkosti sa nedajú vždy vyriešiť silou vôle. A návšteva psychológa nemusí znamenať ani to, že človek trpí vážnou duševnou poruchou. Ľudia vyhľadávajú psychologickú pomoc z množstva dôvodov – od problémov vo vzťahoch a dlhodobého stresu cez smútok a úzkosť až po náročné životné zmeny.

Návšteva psychológa stále v niektorých ľuďoch vyvoláva pocit hanby. Obávajú sa, že ich okolie bude považovať za slabých alebo neschopných zvládnuť vlastné problémy.
Návšteva psychológa stále v niektorých ľuďoch vyvoláva pocit hanby. Obávajú sa, že ich okolie bude považovať za slabých alebo neschopných zvládnuť vlastné problémy.
(zdroj: pexels.com)

„Ja predsa nie som blázon“

Jednou z najväčších prekážok zostávajú predsudky. Hoci sa pohľad spoločnosti postupne mení, psychické problémy sú stále niekedy vnímané inak než tie telesné. Človek s vysokým krvným tlakom sa spravidla nemusí obávať, že ho niekto označí za slabého. Pri psychických ťažkostiach sa však podobné hodnotenie objavuje oveľa častejšie. Niektorí ľudia sa preto boja, že návštevou psychológa dostanú akúsi nálepku. Že ich okolie začne považovať za nestabilných, precitlivených alebo neschopných zvládať bežný život.Takéto obavy môžu byť ešte silnejšie v prostredí, kde sa o emóciách nikdy otvorene nehovorilo. Ak človek vyrastal s predstavou, že smútok treba prekonať, strach skryť a problémy si nechať pre seba, požiadať o pomoc môže byť veľmi náročné.


„Vyzerám šťastne, ale nie som!“ Prečo dokážeme svoje psychické TRÁPENIE tak dobre skrývať?
Odporúčame

„Vyzerám šťastne, ale nie som!“ Prečo dokážeme svoje psychické TRÁPENIE tak dobre skrývať?

Usmievate sa na fotografiách, v práci žartujete s kolegami a na otázku, ako sa máte, automaticky odpovedáte, že dobre. Lenže keď za sebou večer zatvoríte dvere, úsmev zmizne. Navonok môže váš život vyzerať úplne v poriadku, hoci vo vnútri prežívate smútok, úzkosť či vyčerpanie. Prečo dokážeme svoje skutočné pocity tak dokonale skrývať a čo sa stane, keď príliš dlho predstierame, že sme šťastní?

Čítať článok


Najťažšie môže byť priznať si, že to sami nezvládame

Mnohí ľudia odkladajú odbornú pomoc nie preto, že by ju odmietali, ale preto, že si hovoria: „Ešte chvíľu vydržím.“ Skúsia viac oddychovať. Zamestnajú sa prácou. Presviedčajú sa, že to prejde. Porovnávajú sa s ľuďmi, ktorí podľa nich prežívajú niečo horšie, a svoje vlastné problémy zľahčujú. „Veď nemám dôvod cítiť sa zle.“ „Iní to majú oveľa ťažšie.“ „Musím sa dať dokopy sám.“ Lenže psychické trápenie nie je súťaž o to, kto má objektívne najťažší život. To, že má niekto iný vážnejšie problémy, nerobí vaše prežívanie menej skutočným. Vyhľadať pomoc navyše neznamená priznať porážku. Psychológ za človeka nevyrieši život ani mu jednoducho nepovie, čo má robiť. Môže mu však pomôcť lepšie porozumieť vlastnému prežívaniu, vzorcom správania a spôsobom, ako náročné situácie zvládať.


 
strana 1 / 2

Fotogaléria